24. časť - Kobylky v čokoláde

14. listopadu 2010 v 16:31 | Charlotte71 |  -By Dani
Bol to jeho prvý deň v laboratóriu Las Vegas. Mladý muž sa usmial, pozerajúc na budovu stojacu pred ním. Bol to hypermoderný komplex, svetlý a lesklý, postavený zo skla a železa. Vo vnútri sa v dnešných dňoch testy DNA robili v priebehu niekoľkých minút, ale bohužiaľ, rovnako rýchlo sa v meste konali aj zločiny. Toto laboratórium malo skvelú reputáciu. Bolo číslom jeden v spojených štátoch. Tom bol očarený rovnako, ako vystrašený. Zapadne sem? Premýšľal, že neubehlo ešte veľa času odkedy zmaturoval. Mal len ročnú prax. Sklame? Nervózne prešiel hlavným vchodom. Prechod cez ochranu ho stál pár minút času, no potom smel vstúpiť dnu - do labáku. Fascinovane sa rozhliadal okolo. Mali tu naozaj fantastické zariadenie a ľudia tu boli tiež najlepší z najlepších.

"Prepáčte," zastavil staršieho muža s prešedivenými vlasmi a modrým pracovným plášťom. "Hľadám kanceláriu Grega Sandersa."

"Skutočne, krásavec?" Muž si ho prešiel uštipačným pohľadom. "Buď rád, že on nehľadá teba."

"Prepáčte?"

"To je jedno. Tadiaľ dole a potom doľava. Choď za hlukom." Vyhŕkol muž, chichotajúc sa na svojom vtipe.

"Ďakujem!" zavolal za ním zmätený Tom. "To sú ale čudní ľudia." O pár minút neskôr už opatrne klopal na dvere s nápisom Greg Sanders, vedúci, a ponoril sa do extrémne hlasnej hudby, znejúcej spoza sklených stien.

Hudba odrazu prestala. "Vstúpte," pozval ho priateľský hlas.

Tak a je to tu. Ešte raz preglgol a otvoril dvere. "Zdravím. Som nový laboratórny technik, Tom Maxwell."

"Ahoj Tom, už som ťa očakával." Nový šéf mal na svoj vek veľmy nezvyčajný vzhľad. Jeho pieskové vlasy stojace dupkom, mali na koncoch modrý melír a farebné tričko čo mal oblečené, bolo tiež niečím, na čo si bol treba najskôr zvyknúť. "Vitaj u forenzných."

"Vďaka."

"Posaď sa." Pán Sanders schytil do rúk pohár s čudne vyzerajúcimi vecami vo vnútri a ponúkol ho. "Kobylky v čokoláde?"

Tom zažmurkal. "N-nie."

"No ták, chutia super."

"Nemyslím."

Jeho nový šéf sa zasmial. "Ja tiež nie. Iba vtip na privítanie."

Tom sa hanblivo usmial a prezrel si kanceláriu. Bola zaprataná rôznymi čudnými vecami. Prasačou hlavou v pohári, rôznymi zarámovanými mincami, surfovacou doskou, potápačským výstrojom, šachovnicou a kopou cédečiek, kávovarom obklopeným balíčkami so značkou Blue Hawaiian a časopismi. Obrovskou kopou časopisov. Pokrývali každé miesto, ktoré nebolo zapratané ničím iným. Dosku stola zdobili orgiami figúrky a fotky Sandersa s oveľa starším mužom, ako jazdia na horskej dráhe a hystericky kričia.

"Váš otec vyzerá super."

"To je môj frajer." Sanders si bezmyšliekovite šupol do úst jednu kobylku a požul ju.

"Oh," začervenal sa Tom. "Prepáčte."

"Ale veď sa nič nestalo."

"Je toto chrobák?" spýtal sa Tom roztržito a ukázal prstom na jednu z origami figúrok na stole.

"Mravec," vysvetlil mu Sanders priateľsky a presunul konverzáciu na oveľa viac profesionálnu úroveň, povediac Tomovi o laboratóriu, ľuďoch ktorí tu pracujú a o postupe spracovávania dôkazov.

Tom z času na čas prikývol a bol čoraz pokojnejší. Mať šéfa ktorý jedáva kobylky, nosí modré vlasy a je gay, bolo tak nejako upokojujúce.
Dvere sa otvorili a pekný blondiak asi v Sandersovom veku nakukol dnu. "Hej Greg, potrebuješ niečo? Zaregistroval som to ticho."

"Perfektné načasovanie Riley. Toto je Tom, náš nový technik. Poukazoval by si mu to tu?"

"Jasné. Poď, Tom. Buď rád že som tu ja a nie Hodges."

"Ako prosím?" Tom tackavo vstal.

"Tak zatiaľ, Tom." Sanders znova zapol hudbu.

"Vďaka, pane!" povedal Tom, snažiac sa prekričať hudbu.

"Nie sme tu až tak formálni, Tom." Povedal mu Riley, keď kráčali dole chodbou. "Volaj ho len Greg."
                                            --------------------------------------------------------------
"To šlo dobre, nemyslíš?" Greg adresoval svoju otázku fotke na stole. "Dokonca ma nazval pane." V rytme hudby sa Greg pustil do papierovačiek. Po hodine dnu vtrhol Hodges a Greg iba o trochu stíšil hudbu.

"Krásavec tu už bol, predpokladám." Hodil očkom po sklenom pohári s kobylkami. "Vzal si z nich?"

"Prestaň byť tŕňom v zadku."

"To je ako žiadať ma, aby som prestal byť najlepším v labáku."

Greg prevrátil očami. "Nebolí to, byť tak arogantný?"

"Nie." Hodges vhupol do kresla pred Gregovým stolom. "Príde chrobáči muž sem, aby ste to šli niekam osláviť?"

"Jasné."

"Pripravený na Rock´N´Roll Greggo?"

"To sa môžeš staviť, David." Greg ukázal za sklenú stenu za Hodgesom.
Gil, stojac vonku naznačil: Black Flag v takomto postavení? Zbláznil si sa?

Ahoj zlatko, pripravený oslavovať? Ukázal mu Greg späť.
Gil vošiel do pracovne. "Laboratórium sa zdá prázdne. Kde sú všetci?"

"Niekde." Pokrčil Greg plecami. "Myslím."

"Veľmi dospelé," odpovedal Gil lakonicky. "Ahoj, David."

"Neznášam keď sa dohovárate posunkami," poznamenal David, špúliac pery. "Nerozumiem ani slovo."

"Veď o to ide, no nie?" potľapkal ho Gil po ramene. David sa srdečne zasmial. Vždy bol rád keď Grissom prišiel na návštevu, dosť mu tu chýbal.

Gil vypol hudbu. "Prepáč Greg, ale nie je mi príliš dobre. Budeme oslavovať doma, dobre?"

Greg sa zaškeril. "Bez problémov, Gris. Je dokonca omnoho lepšie oslavovať v súkromí, dávajúc mi tak príležitosť, aby som ťa prinútil kričať."

"To sa ešte uvidí, kto bude kričať." Odpovedal Gil sladko.

"Áno, pane."

"Majte zľutovanie." Zastonal Hodges, no s úsmevom na perách.
                                  ------------------------------------------------------------------------
Dvaja vedci kráčali dole chodbou, keď si Gil všimol Rileyho a Toma v jednom z laboratórií. "Vidím, že si najal nováčika."

"Sme zavalení prípadmi vrážd."

Gil prikývol. "Vyzerá dobre..."

"To áno." Váhavo súhlasil Greg.

"...a trochu mlado na to, aby mal dostatok skúseností." Posťažoval sa Gil ako zvyčajne.

"O mne si povedal to isté," spomenul si odrazu Greg.

"Ako to že...?" spýtal sa zarazene Gil.

"Počul som ťa, ako si sa vtedy zhováral s Catherine."

Gil neveriacky pokrútil hlavou. "Sledoval si ma už od úplného začiatku, nemám pravdu?"

"Takmer."
                                  ------------------------------------------------------------------------
Tom obrátil svoju pozornosť od Rileyho na dvoch mužov, kráčajúcich okolo. Spoznal staršieho muža na Sandersovej fotke. Jeho nový šéf sa veselo smial. "Je toto Gregov priateľ?" premýšľal nahlas.

Riley prikývol. "Gil Grissom, náš bývalý šéf. Teraz je na dôchodku."

"Bol Gregovým nadriadeným?"

"Áno a pokiaľ viem, tak sú do seba veľmi zamilovaní, takže nech ťa ani nenapadne niečo podniknúť."

Tom sa začervenal. "Ja nie som gay."

"Naozaj? Tak to budú dievčatá veľmi rady."
                                    ---------------------------------------------------------------------
"Aký bol tvoj prvý deň v úlohe šéfa?" spýtal sa Gil, zapínajúc si bezpečnostný pás.

"Všetko vyzerá byť v poriadku, zatiaľ žiadne katastrofy." Greg vycúval z parkoviska. "Kde si dnes bol?"

"Na cintoríne, za Warrickom."
Greg mu povzbudivo stisol ruku. "Nemôžem uveriť že už je to 15 rokov."

"To áno - ale stále mi veľmi chýba."

"Mne tiež." Vzdychol Greg. "Chýbajú mi všetci naši priatelia.
Gil zrazu schytil do rúk mobil. "To mi pripomína, že mi nic poslal správu. Môžem ti ju prečítať?"

"Jasné."

Zdravím chalani!
Ako sa máte?
Predpokladám, že oslavujete.
Gratulujem, Greg. Vždy som vedel že to dokážeš.
My sa máme dobre. Dnes sme kúpili nový dom a je perfektný. Sara je celá bez seba, že to bude teraz náš nový domov. Máme dve spálne čo je dobré, pretože Daniel rastie ako z vody a sú z toho samé problémy.
Pripomína mi teba Greg.

Gil prerušil čítanie. "Hmm? Kto je vlastne Danielov otec?"

"Radšej ja, ako ty." Vrátil mu to pobavene Greg. Tento vtip hovorili samozrejme len medzi sebou. Sarino šťastie s Nickom bolo príliš krehké na to, aby si z nich robili takéto žarty.
Gil pokračoval v čítaní.

Je nám ľúto že neprídeme, ale momentálne máme veľa práce a viete, že Sara nerada necháva prácu nedorobenú.
Dúfam, že sa skoro uvidíme.
Opatrujte sa.
Nick

"Dobré pre nich." Greg za z nich úprimne tešil.

"Áno," súhlasil Gil a odložil mobil. "Doma nájdeš kopu prianí a správ. Vytlačil som ti ich."

"Je nejaká aj od Michaela?"

"Áno, má sa dobre. Je šťastný so svojim novým priateľom."

"To je super."
Na pár minút sa ponorili do ticha, obaja stratení v spomienkach minulosti, premýšľajúc o tom, ako sa ich život odrazu zmenil a nad budúcnosťou, ktorá ich ešte len čaká.

"Nie je škoda, že sme nikdy nemali dieťa ako Daniel?" zareagoval Gil smutne. "Že sme vlastne poslední z našich rodín?"

"Niekedy, ale nie je to také zlé, ako keby som mal byť bez teba úplne." Nežne pohladil Gila po kolene. "Aspoň si môžeme robiť čo chceme a kde chceme - ako napríklad rýchlovka v aute?"

"Bohužiaľ, som dosť unavený." Vzdychol Gil. "Možno som už pre teba pristarý."

"Hlúposť. Iba...odpočívaj. Doma ti dokážem, že si mladší ako kedykoľvek predtým."

Gil sa usmial. "Hlupáčik." Už roky ubehli odvtedy, čo sa Greg prestal sťažovať že ho tak Gil volá. Prijal to ako súčasť ich prejavov nežností.
                                   ---------------------------------------------------------------------
Prišli domov, do krásne dvoj poschodového domu na predmestí Las Vegas, ktorý kúpil Gil po svojom odchode na dôchodom a ovtedy sa stal ich domovom.
Greg otvoril dvere a zažal svetlo.

"Prekvapenie!!!" Kopa ľudí schovaná za nábytkom, vyskočila von. Greg sa zatackal a uskočil dozadu, všimnúc si Catherine, Jima, Dr. Robbinsa, Rileyho, Dennisa a Davida Phillipsa. Zasmiali sa a všetci ho začali odrazu objímať.
Gil sa šťastne zasmial. "Dostali sme ťa, však?" Užíval si pohľad na to, ako bola jeho láska vyvedená z miery v takýto dôležitý deň. Toto prekvapenie plánoval už dlho, skrývajúc prípravy až do poslednej sekundy.

"Stále taký tajnostkár Gil?" doberal si ho Greg porazenecky.

"Prirodzene," súhlasil Gil. "Nebolo to také ťažké, keď si bol ako vedúci tak zavalený prácou."
Ich priatelia sa začali medzi sebou rozprávať, narobiac tak dosť hluku a začínajúc oslavovať.
Iba teraz si Greg všimol hosťa, ktorého tu vôbec nečakal. "Dr. Gerard! Vy ste tu?"

Veľmi starý muž na vozíčku, sa slabo usmial. Bolo očividné, že mu nezostalo veľa síl. "Dúfam, že ma odtiaľto nevyženieš."

"Nie, samozrejme že nie. Je to pocta, iba som prekvapený že Gil..."

"Že mi Gil odpustil?"

"Nebolo čo odpúšťať," preušil ich Gil mierne. "Robil si si svoju prácu, presne ako ja tú svoju."

Na papierovej tvári sa objavil srdečný úsmev. "Sám by som to nepovedal lepšie."

"Zjavne nie. Bol som tvoj najlepší študent, pamätáš?" Gil sa obrátil k baru. "Drinky pre všetkých!"

"Pre mňa len pomarančový džús," povedal Jim a nikto o tom neprehodil ani slovko. Odkedy ho znova prijali, snažil sa ostať abstinent.
Catherine ho pobozkala na líce. Ecklieho odchod do dôchodku a jej presun do dennej smeny upevnil ich vzťah.
Greg sa nahol ku Gilovi. "Nemyslíš si, že je zázrak že sú stále spolu?"

"V porovnaní s nami, alebo všeobecne?" zašepkal Gil späť, potláčajúc úsmev.
Greg sa zachichotal.

"Prestante klebetiť," napomenula ich milo Catherine. "Radšej zační otvárať darčeky."

"Darčeky!" Greg sa ponáhľal k stolu s krabicami a na prvej roztrhol papier aby zistil jej obsah. "Prvé vydanie The Tell-Tale Heart od Edgara Alana Poea. Wow!"
Gil prečítal kartičku pripevnenú ku krabici. "Za všetko môžu chrobáky. Vtipné, Caterine. Tvoj nápad?"

"Ako spomienka na to, ako ste s Gregom šli na tú konfereciu do San Francisca..."

"To vidím."

Greg sa zachichotal. "Robili sme to ešte oveľa skôr."

"Sklapni." Zazrel naňho Gil.

"Nikdy to nebolo kvôli hmyzu. Nick mi pomohol zameniť rezervácie v hoteli San Francisco, kvôli čomu ste mali problémy s izbami."

"Ja viem." Utrúsil Gil.

"Čo? Odkedy?"

"Už deň pred našou cestou."

"Celý čas som sa cítila vinná, že som to na teba hrala!"

"Prepáč."

"Kto ti to povedal?"

"Hodges. Počul vás s Nickom."

Greg odfrkol. "Ten chlap je tŕňom v zadku."

"No, teda pokiaľ to nie je tvoj zadok."

"GIL!"

"Iba žartujem." Gil ho zľahka objal.
Greg vzal z taniera zopár syrových jednohubiek a hravo ich vyhodil do vzduchu.

"Nebol si to ty, koho som videl s hracími kockami v prípade vraždy Havillianda?" adresoval Gerard Gregovi. Iba teraz sa mu v pamäti vynorila spomienka, ktorá bola v jeho mysli pochovaná už dlhý čas.

Gil bol v rozpakoch. "Čo máš na mysli?"

Greg sa začervenal. Kriste pane. Mám takmer 50. "Vy si to pamätáte? Po toľkých rokoch?"

Gerard sa samoľubo usmial. "Pamätám si to presne. Bolo to vtedy, keď som tak vbehol do laboratória. Bol som nahnevaný a otrávený, dychtivý po tom aby som sa dostal Gilovi do cesty. Ale bol si tam ty, hrajúc sa s dôkazmi."

"Ale prečo...prečo ste nevyužil moju chybu ako výhodu?"

"Vždy som mal Gila rád. Nechcel som sa ho dotknúť osobne, iba profesionálne. Krátko po tom som si vás s Gilom všímal viac a - no - proste mi to došlo."

"Čo ti došlo?" zahundral rozpačito Gil.

"Že pre teba znamenal viac, ako hociktorý iný chalan z labáku."
Ich priatelia len fascinovane počúvali.

"Preto som to nemohol urobiť," dokončil Gerard.

"Vďaka." Povedal Greg jednoducho.

Gil naňho zazrel. "Čo si urobil?"

"Len som si pár krát hodil kockami, to je všetko."

"To je všetko?" zaprotestoval Gil, mierne vyvedený z rovnováhy. "To si sa vtedy načisto pomiatol? Mohol si všetko zničiť!"

"Stalo sa to pred dvadsiatimi rokmi!" zasyčal Greg naspäť. "Už si zabudol že som ti pomohol vyriešiť tento konkrétny prípad vďaka tomu, že som mal toľko magazínov o Tomovi Havillandovi?"
Gerard pozrel na Gila a nadvihol obočie. "No, takže bez neho by si nemal šancu čo?"

"Priznávam že som bol vtedy hlúpy laborant. Spravil som mnoho hlúpostí," priznal úprimne Greg.

"Ako napríklad?" spýtal sa Gil, pobavený jeho postojom.

"Že som sa flákal v teréne, že som všetko naprv hovoril Sare, že som tancoval s dôkazmi na hlave..."

"To som videl." Povedal Gil.

"...že som si do nosa strkal fixky, že som ťa nechal piť moju kávu, že som ti posielal stupídne zašifrované správy, tancovanie po labáku. To všetko len preto, aby si si ma všimol."

"Vždy som si ťa všímal." Gil mu na pery vtisol sladký bozk. "A stále to robím."

Greg sa uškrnul a obrátil sa k hosťom, ktorí potichu stáli za nimi. "Hej, toto je oslava, nie? Prečo tie unudené tváre?"
Všetci vyprskli do smiechu a začali sa znovabaviť. David Phillips zapol nejakú hudbu a Greg s Gil pokračovali v otváraní krabíc, objaviac v nich kopu hlúpostí, no aj tak to bola zábava.

"Zatancuješ si?" požiadal Dennis Grega.

"Nemohol si si priviesť svojho vlasného priateľa?" Gil pohodil hlavou predstierajúc pobúrenie. "Tento je už obsadený."

"Hovorí kto?" zavtipkoval Dennis a žmurkol naňho.
Greg sa zasmial a vzal ho za ruku. "Poďme, nepočúvaj toho starého hlupáka."

"Hej!" vyprskol Gil. "Ja ti ukážem kto je tu starý...a hlúpy."

Gerard sa zachichotal. "Prosím, nezachádzajte do podrobností." Chvíľu obaja s Gilom pozorovali mladšiu generáciu, ako tancuje na niečo, čo oni volali hudba.

"Vážne robil všetky tieto veci?" spýtal sa Gerard pochybovačne.

"Oh, áno," potvrdil Gil. "To je len špička ľadovca."

"Je zázrak že sa stal vedúcim."

"To mi nemusíš pripomínať."

"Ale mal dobrého učiteľa, no nie?"

"Ja som mal dobrého učiteľa." Vrátil mu Gil kompliment. Spokojne sledoval, ako jeho láska tancuje naokolo, až kým ich nevyrušilo hlasné búšenie na dvere. Greg sa ako dobrý hostiteľ rýchlo ponáhľal otvoriť. Spoza dverí naňho vybehli Hodges s Wendy.

"Prepáč," povedala Wendy. "Nemohli sme zohnať pestúnku."

"Nemyslím že ste vy dvaja pozvaní." Zavtipkoval Greg, adresujúc to hlavne Hodgesovi.

Hodges sa obrátil k Wendy. "Hovoril som ti to."
Wendy doň len strčila. "Choď dnu."

Greg ju objal. "Ako môžeš vydržať s týmto chlapom?"

"Úprimne, ani neviem," odpovedala, prevrátiac očami.

"To vďaka mojim bozkávacím schopnostiam." Poznamenal sucho Hodges.

"Môže byť," pripustila veľkoryso.
Greg ich doviedol k baru a každému podal do ruky drink. Potom ich zaviedol k stolu, ktorý bol plný krabíc a roztrhaného papiera.
David podal Gilovi farebnú obálku. "Našiel som to pred dverami."

Gil roztrhol obálku a dnu našiel kartu s nápisom vpredu: Láska na pracovisku. Vo vnútri bola napísaná len jedna veta.

"Nakoniec bol tvoj úsudok objektívny," prečítal pobavene Gil.

"Od koho je?" zaujímal sa David.

"Tajný obdivovateľ."
                                   ---------------------------------------------------------------

Ich priatelia odišli a dom sa ponoril do ticha. Iba oni dvaja narobili dosť hluku.

"To bol jeden z najlepších dní," povedal Greg v súkromí ich spálne.

"Nič nie je dosť pre môjho lúčneho koníka."

Greg mu žiadostivo oblízal pery. "Môžem si priniesť čokoládu?"

"Mám to brať ako výzvu?"

"Možno."
Pomaly obaja robili presne tie veci, ktoré mali radi a ktoré boli za tie roky perfektné, spríjemniac si tento deň ešte viac.

"Som udivený." Zamrmlal nakoniec Gil.

"To je presne to, čo som chcel počuť za tých 25 rokov."

"Naozaj?"

"Áno, pane."
Gil na seba natiahol spodné prádlo a šiel do kúpeľne.
Greg sa zavŕtal do vankúša a načúval zvuku tečúcej vody. "Vážne som ťa udivil?"

"Stále to robíš." Gil sa vrátil späť, so šortkami, ktoré sa vpredu dosť vydúvali.

"Na starého muža to nie je zlé," zajasal Greg a strčil ruku za len šortiek. "Ale...čo...čo je toto?" Vytiahol von kúsok papiera.

"Môj darček pre teba."

Greg sa zamračil. "Čo to je?"

"Otvor to."
Greg roztrhol obálku a našiel dva lístky. Prekvapene zažmurkal. "Romatická dovolenka na Havaji."

"Dúfam, že sa ti to..."

"To sa môžeš staviť!"

THE END
 

23 časť. Perfektné spojenie

30. prosince 2009 v 21:50 | Charlotte71 |  -By Dani
"Milujem ťa."

"Čože?" zalapal Greg po dychu.

"Počul si ma až priveľmi dobre," odpovedal mu Gil, z opačnej strany miestnosti.

"Neverím ti."

"Je to pravda, hlúpy chlapec."

"Nie som chlapec."

"To som povedal len tak. Viem že nie si."

"Prečo si mi to povedal teraz?" Zasyčal Greg. Gilove priznanie ho ešte viac rozzúrilo.

"Prečo?" vyštekol Gil. "Môj Bože, no prečo? Pretože viem, že je to pravda."

"To aj tak nič nezmení." odpovedal Greg trpko.

"To je v poriadku. Nepovedal som ti to preto aby si ma mal radšej. Len som chcel, aby si to vedel. To je všetko."

Greg civel na strop. Jeho skrývaný zmätok mu úplne zastrel vnímanie. "Ako zomrel?"

"Kto?"

"Ty vieš kto."

"Bola to automobilová nehoda." Naozaj? Zahŕňala tá nehoda aj fakt, že bol pod vplyvom drog? Nenabúral náhodou z jediného dôvodu? Nezabil sa náhodou preto že sme mali tú hlúpu hádku? Kvoli mne?

"Je mi to ľúto." Greg sa teraz cítil hlúpo. Bože, žiarlil som na mŕtveho muža.

"Bolo to už dávno." Neviem naisto či sa chcel zabiť. Nikdy sa to nedozviem. Je to tajomstvo, ktoré si Mark vzal so sebou naveky do hrobu. Je to jeho životná pomsta, ktorá ma nikdy nenechá zabudnúť.

"Tak čo? Nezáleží na tom že je mŕtvy. Fakt je, že ho stále miluješ." Bože, dokonca závidím mŕtvole. Aký úbohý ešte môžem byť?

"Určite som ho veľmi miloval," opravil ho Gil nežne. "Zlomilo mi to srdce keď zomrel."

Greg sa snažil zostať nahnevaný, no súcit v ňom zvíťazil.

"Ale jedného dňa to srdce začalo uzdravovať, vďaka jednej neočakávanej udalosti."

"Akej?" spýtal sa so záujmom Greg, zabúdajúc na svoj hnev.

"Čo to bolo?" usmial sa Gil úprimne. "Mladý, šialený chlapec vtrhol do môjho laboratória a obrátil môj život naruby."

Greg sa zachvel v najsladšej agónií. "To je lož."

"Nehľadal som lásku, ale tento chlapec ma tak dostal, až ma to vystrašilo na smrť."

"Nerob to." prosil slabo Greg.

"Nerobiť čo?"

"Nenúť ma, znova ťa chcieť."

"Prečo nie?"

"Viem že to nemyslíš vážne."

"Myslím. Nemôžem ťa dostať z hlavy. Nemôžem byť bez teba šťastný. Skúšal som to, ale nebolo to na nič. Chcem ťa späť, navždy."

Greg zo seba dostal zúfalý vzdych. "Gil..."

"Myslel som že som to všetko vedel, ale mýlil som sa. Marka som miloval, ale teba milujem viac, pretože máš rád rovnaké veci ako ja."

"Prosím..."

"Prosím...čo?" zašepkal Gil horlivo, pripravený spraviť prvý pohyb.

"Prosím, netlač na mňa." preglgol Greg nervózne. Nedovoľ mu priblížiť sa a dotknúť sa ťa. Nenechaj ho vyhrať tak ľahko. Prosím nie.

"Rozumiem." Gil sa stiahol a vzdychol. "Nie dnes. Dám ti čas na rozmyslenie." ďalšiu sekundu, vypol svetlo. "Poďme si trochu pospať."

V tichu ktoré nasledovalo, sa Greg snažil zaspať, ale nešlo to. Gilovo priznanie ho zasiahlo ako kus skaly. Miluje ma. Nikdy predtým to nepovedal. Chce ma. Prečo teraz nie som v jeho náručí? Milujúc sa. To je predsa to, pre čo som sem prišiel, nie? To je to čo chcem. Byť jeho. To je to čo som vždy chcel. Mať k nemu blízko. Byť s ním. Prikrývka na opačnej strane postele zašuchotala. Gregom myklo a pozrel tým smerom. Je...? Odvážil by sa...? Viem že nemôžem. Preto že som sa robil, že nemôžem. Jeho prebudenie bolo bolestné, ale zostalo nepovšimnuté. Poučím sa niekedy zo svojich chýb? Už tak dlho som trpel. Chcem tým peklom prejsť ešte raz? Tak chcem? Chcem? Oh do čerta! Chcem! Prikrčil sa na malom gauči, narobiac pri tom dosť hluku.

Gil sa nestažoval, zostal potichu.

Do čerta s tebou! Prisahal ticho Greg, stále sa obracajúc, až kým neupadol do nepokojných driemot.


*****************************************************************
Ráno si jeden druhého nevšímali, až kým neprišli do hotelového baru, až kým neboli obklopení ľuďmi. V bezpečí od toho druhého. Znova narazili na Carla Morrisa.

Greg sa pokúsil zdupkať, ale Gil ho potiahol za ruku. "Dobrí ráno, Carl."

"Dobré, Gil," privítal ho priateľ, trochu zmätený Gilovym privítaním.

"Zkrátim to: Mal si pravdu. To je Greg. Muž, ktorého milujem."

Greg sa v jeho jemnom zovretí vydesil. Naozaj to myslí vážne?

"Tvoja matka bude veľmi šťastná." odvetil Carl.

"Neopováž sa jej to povedať. Spravím to sám." zazrel naňho Gil.

"Žiadne obavy, nepoviem." kývol smerom ku Gregovi. "Navečeriate sa so mnou?"

"Samozrejme," úprimne odpovedal Gil.

"Fajn. Uvidíme sa neskôr." Spokojný sám so sebou, Carl odišiel.

"Čo povieš svojej matke?" spýtal sa nesmelo Greg.

"Že mám nového priateľa."

Greg to nekomentoval. Bol ako omráčený. Počas celého dňa bol ako v tranze. Vlastne si ani nepamätal, čo sa okolo neho dialo, ani semináre ktoré navšívili, ani ľudí s ktorými sa rozprávali. Jediná vec ktorú si určite pamätal, bola Gilova neustála prítomnosť. Jeho dych. Jeho hlas. Jeho vôňa. Večer keď sa stretli s Carlom aby sa navečerali cítil, že je viac ako len nadržaný. Pomaly prežúval svoje jedlo a zapíjal to bohatými dúškami vína. Začala sa mu točiť hlava. Cítil Gilovo koleno, ktoré sa oňho pod stolom trelo. Celý čas sa kvôli tomu vrtel ako cvičený chrobák. Túžil po súkromí ich izby. Túžil po oslobodení a túžil po Gilovi.

Gil mal narozdiel od neho bohatú večeru, veľa sa smial a nedal ani v náznakoch najavo nervozitu, alebo vzrušenie. Zjavne, mal všetko a všetkých pod kontrolou. "To stačí," prehovoril a odtiahol od Grega pohár.

"Nie som dieťa." odbil ho Greg nahnevane.

"Ja viem," zašepkal Gil pobavene. "Oh chlapče, ja viem." položil ruku na Gregovo koleno, jemne ho hladiac. Greg uhol a zhodil zo stola vidličku. Hrešiac, sa pre ňu zohol.

"Pomaly, nebuď nervózny." zamrmal zastretým hlasom Gil.

Greg sa cítil akoby to bolo po prvý krát. Cítil sa ako malý chlapec. Veď taká je predsa láska, no nie?

Carl sa tváril akoby si nič nevšimol, dokazujúc tak svoje dobré spôsoby.

Greg pokračoval v jedle a počúval Gilovu a Carlovu konverzáciu. Väčšinou sa zhovárali o chrobákoc a starých časoch. Ani jedno jediné slovo nepadlo o Markovi. Nakoniec bolo mučeniu koniec. Zaželali Carlovi dobrú noc a pobrali sa do svojej izby. Boli sami. Veľká, prázdna posteľ Grega uštipačne vítala. Gilovo vyhlásenie o láske dotváralo atmosféru a Greg len zťažka dýchal. Práve v tejto sekunde, mu začal zvoniť telefón. Skoro vyletel z kože. "Kurva." Vybral ho z vrecka a pozrel sa na display. "Prepáč, ale musím to vziať."

"Je to Nick?" zvalil sa Gil na stoličku.

"Nie. Dennis."

"Kto?"

"Dennis Epson. Brat chlapca, ktorý sa utopil."

"Aha." mierne sa zamračil. "Tak to zdivhni. Nenechaj ho čakať."

Greg prijal hovor. "Ahoj Dennis. Ako to ide?" pozorne počúval, zatiaľ čo cítil Gilov hnev. Bolo zjavné, že sa mu nepáči myšlienka že je stále v kontakte s príbuzným obete, počas vyšetrovania. S veľmi mladým, pekným a homosexuálnym príbuzným. Rýchlo zabudol na svoje myšlienky keď si vypočul, čo mal Dennis na srdci. "Oh Dennis. To je super, teším sa s tebou."

Gil sa na stoličke posunul.

"Bohužiaľ, teraz nie som vo Vegas a mám...spoločnosť."

Gil uchopil svoje okuliare a začal si ich čistiť, predstierajúc že nepočúva. Ale Greg vedel, že počul každé jedno slovo. "Bude v poriadku ak sa o tom porozprávame o pár dní?" Pri Dennisovej odpovedi sa začervenal. "Áno. Predpokladáš správne. Smola že som taký čitateľný."

Gil drhol okuliare prudšie.

"Pozdrav odo mňa Scottyho. Ahoj." Greg ukončil hovor a položil telefón na nočný stolík.

"Takže? O čo ide?" spýtal sa Gil akoby náhodou, ale jeho čistenie okuliarov ho prezradilo.

"Niečo skvelé. Dennis povedal svojim rodičom že je gay."

"Ah, dobré pre neho," povedal Gil kyslo. "Volal aby ti oznámil že je dostupný?"

"Šibe ti? Veď mal nedávno len 16!"

"Toľko ako si mal ty, keď si spal s Alanom."

"Nie som ako Alan," zasyčal Greg urazene.

Gil sa prekvapivo stiahol. "Ja viem."

Pozreli jeden druhému do očí. Asi minútu nikto nič nepovedal. Jednu, bolestivú minútu keď Greg už nemohol zniesť Gilov pohľad a rozhodol sa pohnúť. V mometne akoby ho niekto ovalil.

"Chceš si zahrať šach?" Gil si nasadil okuliare.

"Teraz?" Greg predstieral zívnutie. "Som hrozne unavený."

"Tak zvýšime stávku. Čo tak strip-šach?"

"Vtipné." Greg urobil krok smerom ku kúpeľni.

"To ma naučil Mark. Samozrejme že som vždy vyhral."

Mark! Greg sa zachmúril. "Však len žartuješ?"

"Nie, myslím to vážne." Gil vzal šachovnicu, ktorú mal v kufri. "Fascinovaný?"

"Nie."

"Bojíš sa?"

Greg odfrkol. "Je to vtip?"

"Tak ideš?"

"Prečo by som mal? Už som ťa porazil."

"Iba raz."

"Nemusím už viac nič dokazovať."

"Viem." Gil začal na plochu pokladať figúrky. "Iba aby prešiel čas. Je príliš skoro na spánok."

Greg zatriasol hlavou a premeral si ho. Spať? Naozaj myslá na spánok? Snaží sa ma zabiť?"

Gil si znova sadol. "No tak poď, CSI. Ukáž že si chlap."

"Pekný pokus."

Gil mykol ramenami a urobil prvý CSI?"

"Počkaj a uvidíš," zamrmlal chrapľavo Greg.

Gil zízal na hru, zvažujúc ďalší krok.

"Ako to vlastne funguje?"

"Za každú jednu figúrku ktorú v hre stratíš, musíš vyzliecť jednu časť odevu."

"S tým nerátaj."

Gil potiahol druhým panáčikom. "Uvidíme."

"Poznám všetky tvoje ťahy." Greg pohol ďalším koňom.

"Fakt?"

"Áno."

O hodinu neskôr bola šachovnica skoro prázdna a Greg iba v spodnom prádle. Gilova tvár bola úplne bez emócií. Mal na sebe svoje spodky a obe ponožky. "Šach mat."

Greg naňho pozrel a vstal. Pomaly, si vyzliekol posledný kus ktorý mal na sebe. "Vyhral si." povedal prosto.

"To vidím." Gil sa kochal pohľadom na Gregov vztýčený stožiar. "Dostanem aj cenu?" odložil okuliare bokom.

"Ak nejakú chceš..."

Gil si vyzliekol ponožky. "Chcem teba."

"Už si ma mal."

"Neviem sa ťa nabažiť. Nikdy nebudem mať dosť." pristúpil bližšie a jemne Grega pobozkal. "Už nechcem byť viac osamelý." Druhý bozk bol rovnako jemný ako ten prvý. "Kašlem na ostatných, sme tu len ty a ja." Tretí bozk nebol ničím odlišný. Bozk pre dieťa.

Greg sa držal na uzde vo vracaní mu nežností. Ešte nie. "Neopováž sa už druhý krát zo mňa spraviť zelenáča, lebo za to draho zaplatíš."

Gil sa zachichotal. "Už sa nemôžem dočkať akým spôsobom."

"Myslím to vážne!"

No smiech ustal. "Ja viem." Teraz vyzeral naozaj vážne.

"Dobre."

Zahrnul Gregovu tvár ďalšími bozkami.

"Pobozkaj ma naozaj," zaprotestoval Greg, ťahajúc Gila za spodky. "Vyzleč si to."

"Je môj chlapec nespokojný so spôsobom ako ho bozkávam?" zaškeril sa Gil. "Chce viac?"

"Nie som..."

Gil ho prerušil bozkom, ktorý bol konečne ten pravý. Vzal mu všetok dych a bol nežný. Greg sa vzdal. Oddal sa Gilovi každým zmyslom. Bozk mu oplatil telom aj dušou.

"Wow!" zamrmlal Gil. "To je ale bozk."

"Hovorí kto?" provokoval ho.

"Príliš rozprávaš, ale som zvyknutý." Gil doňho strčil, až nakoniec obaja skončili presne tam, kde chceli. V posteli. Držiac sa jeden druhého so zúfalou potrebou tepla a uspokojenia. Milovali sa pomaly a nežne. Nikdy predtým to nebolo také intímne. Gil sa už nedržal späť a Greg to nadšene uvítal. Ich prvé vyvrcholenie bolo viac ako uspokojujúce. Druhé, už bolo ako zázrak.

"Oh Gil..." zastonal Greg bezmocne, "oh...ty...to je príliš...nemôžem...prosím..."

"Môžeš...môj najdrahší...chlapec," odpovedal Gil, tak prerývane ako jeho láska. "Vydržíš...až kým nebudem mať pocit, že si dokonale spokojný." Jemne Grega tam dole stisol. "Rozumieš?"

"Ah...áno...oh áno...milujem..."

"...keď s tebou robím takéto veci?" ústami zišiel nižšie.

"Oh Bože...ÁNO!" Greg sa k nemu ešte viac pritisol.

"Dobrý chlapec." zamrmlal Gil s plnými ústami.

"Áno, pane..." vzdychol, na to jediné mu stačil dych.

Neskôr-oveľa neskôr-sa Greg vnoril do Gilovho náručia. "Toto je nebo."

"Nepreháňaj." doberal si ho Gil, stále ťažko vydychujúc.

"Nepreháňam," nesúhlasil. "Iba si neviem predstaviť, kde by som sa cítil takto dobre, ak nie v nebi."

"Uhm," zamrmlal Gil, pripravený zaspať. "Som príliš unavený aby som sa s tebou o tom teraz hádal."

"Dobre." Greg si položil hlavu na jeho rameno a čakal, kým zaspí. Čakal, kedy bude mať dostatok odvahy, čakal na to príliš dlho. "Tiež ťa milujem."

Gil sa k nemu prekvapene obrátil. "Myslel som, že si to dokázal za poslednú hodinu."

Greg sa cítil podvedený. "Klamár."

"Aha kto to povedal." objal ho majetnícky.

"Neviem..."

"Jasné že vieš." zašepkal mu do ucha. "Ďalší z dôvodov, prečo ťa tak veľmi milujem." Jazykom mu poláskal ucho. "Je až nepredstaviteľné ako ťa milujem."

Greg stíchol. Nemal nič, čo by mu vytkol. Kto by aj mal? Po tak srdcervúcom priznaní? Bol na tejto planéte vôbec niekto taký? Nemyslel si to.

**********************************************************
Na druhý deň ráno, leteli späť do Las Vegas. Tento krát sa počas letu rozprávali viac. Boli dokonale šťastní. Po príchode sa odviezli priamo do labáku. Tam sa rozdelili, aby sa každý postaral o svoje veci.

Gil našiel Catherine sedieť v jeho kancelárií, robila nejaké papierovačky. Vždy to takto vyzeralo keď odišiel, pretože jej pracovňa bola príliš malá.

"Rušný víkend?" zavtipkovala dobre naladená. "Vyzeráš trochu rozlietano. Stálo to za to?"

Na tvári sa mu rozlial široký úsmev. "Áno."

"Dobre. Som rada že si bol schopný si to nejak zariadiť."

"Ja tiež." vzdychol. "To bola ta ľahšia časť."

"Čo tým myslíš?"

"Teraz musím navštíviť leva v jeho brlohu skôr, ako si to rozmyslím"

"Oh?"

O pár minút neskôr, zaklopal na dvere svojho spolupracovníka. "Conrad, potrebujem s tebou hovoriť."

"Čo pre teba môžem spraviť?" Aspoň raz bol dobre naladený.

"Chcem určiť Catherine aby dohliadala na Grega a robila aj jeho hodnotenia."

"Takže? Prečo je tomu tak, Gil?"

"Greg je môj partner," priznal rýchlo.

"Fakt?" Conrad nedokázal skryť pobavenie.

Gil ostal pokojný. "Vidím že ťa to neprekvapilo."

"Prekvapiť?" vysmieval sa mu Conrad. "Iba som premýšľal nad tým, kedy konečne dostaneš odvahu a priznáš sa s tým."

Gilovi myklo perami. "Stalo sa. Ten deň nastal."

"Dobre." vzal do rúk pár papierov. "Teším sa s tebou."

"Naozaj?"

"Prečo by som nemal byť?" potriasol hlavou. "Myslíš si že ťa nenávidím?"

"Samozrejme že nie."

"Tvoj súkromný život nie je moja vec. Zaujíma ma len práca tvojho tímu." podal mu papiere. "Vyplň to."

"Ďakujem." vzal si papiera a zamieril k dverám.

"Oh, Gil?" zastavil ho Conrad choro sladkým hlasom.

"Áno?" Gil tušil že sa von nedostane tak ľahko. No tak mi nalož. Ja to znesiem.

"Už plnánujete aj svatbu?"

"Prepáč, ale nie." zachoval si vážnu tvár a ponáhľal sa von. Fuj! A to je len začiatok. Čo si na nás ešte vymyslí?


*****************************************************************

V rovnakom čase našiel Greg Nicka v garáži. "Ahoj, som späť."

"To som zistil hneď. Podľa hluku ktorý si narobil keď si sem šiel." Nick ho objal. "Ako to šlo?"

"Presne ako som čakal. No, no až na strip-šach."

"Strip...čo?"

"Gil chcel hrať strip-šach." Greg sa zasmal. Nickov výraz bol na nezaplatenie. "Viem že sa tomu dá len ťažko uveriť."

"Kto vyhral?"

Greg sa previnilo zachichotal. "Veril by si tomu že som prehral cielene len aby som sa dostal do jeho postele?"

Nick sa pridal k jeho smiechu. "Tak to by som si pozrel."

Greg sa rozosmial ešte viac. "V žiadnom prípade."

"Si šťastný?"

"Veľmi."

Nick ho potľapkal po ramene. "Vidíš, povedal som ti že to bude jednoduché."

"Jednoduché?" zaksichtil sa Greg. "Vôbec to nebolo jednoduché."

"Ale stálo to za to, nie?"

"Úplne." usmial sa.

"A ako sa vodí nášmu šéfovi?"

"Je vyčerpaný."

"Gee!"
*******************************************************************

Krátko po tom sa Gilova kancelária zaplnila ľuďmi. Všetci ktorý boli preňho, alebo Grega dôležití sa tu zišli, aby to s nimi oslávili. Catherine otvorila fľašu šampanského. Štupeľ vyletel s hlasným puknutím a naliala prvé poháre. "Gil Grissom, úplne nový človek. Teraz je všetko možné."

"Nemáš teraz pocit že veci už nikdy nebudú také ako predtým?" pridal sa aj Michael a podpichol ho.

"Bojím sa že nie," súhlasil Brass, zatiaľ čo si upíjal z nápoja. Pamätaj. Iba jeden pohár.

"Obom vám gratulujem." pripil si srdcervúco Hodges. "Konečne dospelí."

"Želám vám viac šťastia ako som mal ja." povedal Warrick, bez akejkoľvek závisti.

"Vkĺzli ste do vzťahu bez rozmýšľania," opravila ho jemne Catherine. "Oni nie."

Ako posledný dorazil doktor Robbins. "A aká je to príležitosť?"

"Greg s Grissomom sa k sebe sťahujú."

"No a?" odpovedal Robbins vecne. "Už bolo na čase."

To vyvolalo salvy smiechu.

"Zavri ústa Gil," žmurkol naňho Robbins.

"No, nebolo to až také tajomstvo." skonštatoval Brass sucho.

Gil prevrátil očami. "Je dobre vedieť, že mám tak skvelých kamarátov."

Greg štrngol svojim pohárom so šampanským. "Predstav si, že už o pár hodín si prinesiem svoju kefku a spodné prádlo."

"Nebudeš potrebovať žiadne prádlo, Greggo." doberal si ho Gil a pritiahol sa k nemu.

"Oh prosím," zafňukal Brass. "Len žiadne detaily."

Pri svojom šťastí, si ani len nevšimli dve osoby, ktoré vôbec šťastné neboli. Alan si odsunul stoličku do kúta. Ľahostajne si upíjal z pohára a tváril sa dosť nespokojne. Ale veľmi rýchlo sa spamätal, keď k nemu pristúpil Michael a začal sa s ním rozprávať. No! Druhá nie veľmi šťastná osoba, ktorá mala naozaj zlomené srdce, zmizla z miestnosti tak rýchlo, ako bolo možné. Jediný kto si to všimol bol Nick a následoval ju.

Saru našiel osamotenú v odpočívarni. "Hej."

Smutne sa naňho usmiala.

"Nechceš ísť niekam von, na drink?" Nick cítil, akoby sa mu srdce premiestnilo až niekam do žalúdka. "Iba sa priateľsky porozprávať?" Po dlhom čase naňho iba pozrela. Nick si bol istý že povie nie. Vždy to vravela.

"V poriadku." povedala rozhodne.

"Tak poďme." Nick skrýval vo svojom hlase prekvapenie. Odišli a zvyšku osadenstva na párty ani len nechýbali. Aká hanba!
**************************************************************************

Pitevňa bola prázdna. Museli nájsť nejaké miesto kde by boli aspoň na moment sami. Telám v boxoch to aj tak vadiť nebude.

"Nemôžem uveriť tomu, ako to o nás, tak dobre vzali." zveril sa Greg svojmu milencovi.

"Život je zvláštny a príliš krátky aby sme sa trápili takými vecami." Gil ho objal. "Si pripravený spraviť vietor?"

"Čo tým myslíš?"

"Stretnutie s mojou mamou."

Greg vyhŕkol, mierne hystericky. "Nemyslím že by ten vietor bol až taký silný oproti tomu, ktorý potom spraví MOJA matka."

"Chceš sa staviť?"

"S radosťou." Greg sa priblížil bližšie. "Moja matka dokonca ani len netuší, že som gay."

Gil sa čudne zaksichtil. "To je len vtip, však?"

"Nie. Nikdy som sa neodvážil jej to povedať." obdaril ho Greg nesmelým úsmevom. "Od otcovej smrti, keď som mal dvanásť. Som to jediné čo jej zostalo."

"Ty...ma raz..." zašepkal Gil, krútiac neveriacky hlavou.

"Povedal som to Papa a Mame Olafovcom."

"...zabiješ..."

Greg ho preventívne pobozkal. Miestnosť bola dokonale pokojná. O minútu neskôr, niekto otvoril dvere, ale neprestali sa bozkávať. Už na tom viac nezáležalo.

"Ah, tu ste. Všade som vás hľadal." Šerif Rory Atwater znel, že je so sebou nadmieru spokojný. "O niečom asi diskutujete, ako vidím."

Greg sa dobre naladený, obrátil jeho smerom. "Samozrejme, ale len v rámci vedy."

To Be Continuited....

Riziko Povolania VI.

4. září 2009 v 12:33 | Charlotte71 |  -Moje
=))
"Barkerovici." Zamrmlala potichu Catherine a prezerala si fotku päťčlennej rodiny ktorú mala položenú pred sebou na stole. Výsledky testov ukázali, že telá nájdené po požiari patrili práve im. Smutne prehliadala päť veselých tvárí, z toho tri boli detské. Nikdy sa nedokázala povzniesť nad zločiny ktoré sa v tomto meste diali, no ak boli do toho zapletené aj deti, bolo to oveľa ťažšie. Ako môže niekto ublížiť tak nevinným stvoreniam? Vzdychla a odložila fotku bokom, čakala ju ďalšia práca a tento prípad ktorý jej nebol ani trochu po chuti, chcela mať čo najskôr z krku.
Ani jeden z rodičov nebol nikdy za nič trestaný, dokonca ani 19 ročný Kean. Deti v jeho veku zvyknú byť trochu problémové, no na jej prekvapenie nenašla absolútne nič čo by ju v tomto posunulo ďalej. Nevedela si predstaviť kto by chcel ublížiť rodine, ktorá bola slušná a nekonfliktná. Možno práve preto sa niekomu stala tŕňom v oku.

"Prehľadal som dom a aj okolie domu. Nič nezmizlo a nikto zo susedov si nič nevšimol. Žiadne výkriky, hluk ani čudné pohyby v dome alebo záhrade. Že sa niečo deje si uvedomili, až keď zbadali zo záhrady šľahať plamene." Objavil sa za ňou Nick a vyrušil ju tak z pochmúrnych myšlienok. Pochopiteľne.

"Pozri sa na nich." Pokrútila hlavou a ukázala smerom k fotke. Nick ju len chápavo pohladil po pleci.

"Catherine, väčšina zločinov je nepochopiteľná a nezmyselná, ale je to naša práca." Snažil sa ju trochu potešiť, usmerniť. Prikývla a pokúsila sa o úsmev.

"A čo ste našli v kôlni?" zmenila tému a sústredila sa na prácu, presne ako jej radil Nick.

"Päť tiel, tie sú teraz u patológa. Veľké množstvo benzínu porozlievaného všade naokolo, takže tipujem že nešlo len o nešťastnú náhodu. Ale čo ma zaráža, že na kôlni nebol žiadne zámok, ani nič podobné. Keby chceli mohli pokojne ujsť." Podvedome zvraštil čelo a premýšľal.

"Možno ich vrah najskôr omráčil a potom podpáli. Aby sa nebránili." Doplnila logicky Cate a opäť jej padol pohľad na fotografiu. Striaslo ju.
.....
"Zastrč si košeľu." Zachichotala sa potichu Cloe, keď spolu s Gregom kráčali späť k labákom.

"Nechceš to urobiť ty?" usmial sa a chytil ju okolo pása.

"Ehm." Greg ju v momente pustil a v momente si ju zastrčil sám. Stál pred nimi Grissom a oboch si premeriaval, nie práve milým pohľadom. Cloe si ho všimla trochu neskôr a s úsmevom pozrela smerom kam pozeral aj Greg. Postupne jej úsmev mizol a odtiahla sa na bok. Poškriabala sa na zátylku a snažila sa tváriť normálne.

"Riešite vy dvaja spolu nejaký prípad vraždy o ktorom neviem?" spýtal sa až príliš pokojne a behal pohľadom z jedného na druhého. O chvíľu budem riešiť vlastné úmrtie. Pomyslel si kyslo Greg a ľutoval že si svoj akčný výlet do skladov nenechal radšej na doma.

Obaja naraz pokrútili hlavou a previnilosť im na tvárach priam svietila. "Tak do práce." Rozhodil rukami. Obaja sa rozbehli čo najrýchlejšie preč. Zdalo sa mi to, alebo som na jeho tvári zachytil náznak úškrnu? Usmial sa Greg keď rýchlosťou svetla mieril do laboratória. Čaká ich ešte kopa práce.
.....
Warrick mieril popri sklenenej stene ku Cloe s dôkazmi v rukách a potichu si hmkal nejakú melódiu. Povedal si že ak chce v tejto práci pokračovať aj naďalej, nemal by sa nechať tak vytáčať. Bral to ako skúšku ktorú naňho zoslal Boh. Pravdepodobne ho niečím poriadne naštval. Opatrne si vrecúško prehodil do druhej ruky, aby ho svojou pravačkou nerozdrvil na prach. To by si ani trochu nepomohol. Bol u nej asi pred pol hodinou, no nikoho tam nenašiel. Teraz sa vracal a dúfal že tam bude aspoň Greg. Dúfal to v záujme ich fyzického zdravia.

Našiel tam prekvapivo oboch. Cloe stále pri mikroskope a Greg skúmal nejaké vzorky.
"Kde ste vy dvaja do čerta toľko boli?" zavrčal a podišiel k stolu. Zdvihli k nemu hlavy a prekvapene sa na seba pozreli.

"Pracovali." Prebrala vedenie Cloe a milo sa usmiala. "Moje kráľovstvo je tento labák, ale to neznamená že práca na mňa nečaká aj inde." Nahla sa ponad stôl a pohľad uprela na žltú obálku. "Pre mňa?" zasvietili jej oči a Warrick zmäkol. Na ňu sa človek nikdy nedokáže hnevať viac ako minútu. Prikývol a podal jej ho. Rozrezala jeden koniec nožíkom ktorý bol položený neďaleko a nazrela dnu. Viac menej si sama pre seba prikývla a nasadila si rukavice.

"Niečo nové?" spýtal sa slušne a popritom pozrel očkom aj na Grega.

"Ani nie, len more práce. Chýba mi terén." Vzdychol a ponaťahoval si stuhnutý krk.

"Budeš v ňom skôr ako sa nazdáš. Ešte ti to bude liezť na nervy." Zasmial sa černoch a s pozdravom sa vytratil.

Keď bol na chodbe, zazvonil mu mobil. "Brown, prosím." Zo slúchadla sa ozval trasľavý a vystrašený hlas. Prikyvoval a stisol pery. "Hneď som tam." Povedal, zložil a ponáhľal sa k výťahom. Pretrel si unavene oči a zívol, tento prípad ho začína unavovať viac ako by chcel.

To Be Continuited...
 


Cool Change

7. května 2009 v 20:36 | Charlotte71 |  -1. Séria
Tie jeho bláznivé košele :D


Riziko Povolania V.

2. května 2009 v 1:13 | Charlotte71 |  -Moje
Ešte ste nezabudli o čom to bolo však? :D
"Mám chyžnú, ktorá chodí tak dva razy do týždňa. Také milé mladé dievča, vždy si spolu s Muffym rozumeli." Povzdychla si stará dáma a zahľadela sa niekam za Warricka. Snažil sa tváriť zainteresovane, napriek tomu že to bolo nad jeho sily. Stále bol naštvaný.
"Molly Dobsonová." Dodala len tak mimochodom a uhladila si tyrkysovú sukňu.
"Vedeli by ste mi povedať kde ju nájdem?"
.....
Ani nie o pol hodiny už stál pred dverami malého jednopodlažného domu a klopal na dvere. Po pár minútach mu otvorila nízka blondína okolo dvadsiatky. Premerala si ho pohľadom a keď si všimla odznak, jemne sa zachvela.
"Môžem vám s niečím pomôcť?"
"Warrick Brown. Som z kriminálky, môžem vám položiť pár otázok?" prikývla a rukou naznačila aby šiel ďalej.
Chodba v ktorej sa ocitol nebola veľká, ale zato útulná. Tak isto vyzeral aj zvyšok domu ktorý si pohľadom stihol prezrieť. Usadili sa do obývačky, kde spod zatiahnutých žalúzii prenikalo dnu, mihotavé svetlo.
"Tak sa pýtajte." Vyzvala ho.
"Poznáte pani Wayovu?"
"Iste, chodím k nej tri krát do týždňa upratať a postarať sa o jej domáceho maznáčika." Odpovedala začudovane. "Stalo sa jej niečo?"
"Jej pes zmizol a domnievame sa že ho niekto uniesol."
Na tvári sa jej objavil náznak prekvapenia a sťažka preglgla. Sklopila zrak a potichu študovala ornamenty na koberci.
"Nepoviete mi k tomu nič?" Warrick bol už netrpezlivý. Toto sa mu často nestávalo.
Prudko naňho pozrela a zatvárila sa nanajvýš dotknuto. "Snáď si nemyslíte že som ho uniesla ja?"
"Z ničoho vás neobviňujem, len by som rád vedel či neviete o niekom kto by toho bol schopný."
Chvíľu premýšľala, no potom len záporne pokrútila hlavou. Presne ako to robia takmer všetci. Položil jej ešte pár otázok, no na všetky buď zmätene krútila hlavou, alebo nič nevedela. Neostávalo mu teda nič iné, než vstať a so slovami že ak by si na niečo spomenula nech sa ozve, sa rozlúčil.
"Toto je teda job." Zamrmlal, keď nasadal do auta a nasadil si slnečné okuliare.
.....
"Mám veľa práce." Nástojila Cloe, keď ju Greg ťahal za ruku po chodbe, smerom k skladom. "Nemôžeme sa hrabať v dôkazoch neskôr? Grissom ma vypreparuje ako jedného zo svojich chrobákov, ak sa s tým nepohnem." Fňukala, no bolo to márne.
Greg potreboval súrne pomôcť a nechápala, prečo si na to nezavolá niekoho zo svojich kolegov. Nie je predsa kompetentná k prehliadaniu uskladnených dôkazov, ak to nie je za účelom bližšieho laboratórneho skúmania.
Ťažké dvere sa za nimi zavreli a ocitli sa v chladnej a tmavej miestnosti bez okien. Zámka cvakla a Cloe sa zarazene obrátila smerom ku Gregovi.
"Čo to..." nestihla to ani vysloviť, už ju umlčal po svojom a pritisol o najbližší regál.
"To nemyslíš vážne." Vyhŕkla rozhorčene a snažila sa lapiť dych keď jej Gregova ruka vkĺzla pod tričko.
"Vyzerám že žartujem?" vzdychol a zaboril tvár do jej krku. Tlmene sa zachichotala.
"Si ten najhorší nadriadený akého poznám." Usmiala sa a snažila sa mu vyšmyknúť. Pevne ju chytil za driek a ťahal dozadu, kde bola väčšia tma. V kúte stáli poloprázdne regály s krabicami rôznych veľkostí. Nadvihol ju a vyložil na jeden kde bolo viac miesta.
"Tak, teraz si jeden z mojich dôkazov, ktorý treba poriadne preskúmať." Uškrnul sa a spolu s bielym plášťom jej vyzliekol aj tričko.

.....
Sara a Catherine už hodnú chvíľu len mlčky sedeli na lavičke v tieni stromu a hľadeli niekam pred seba. Cath premýšľala akými slovami by svoju priateľku a kolegyňu utešila. Nič jej neprichádzalo na um a tak len bezútešne sedela vedľa nej a počúvala štebot vtákov okolo nej. Sara si nič z toho nevšímala, už zabudla aké to je tešiť sa zo života. Doktori začali s intenzívnou liečbou, rakovina bola zatiaľ v počiatočnom štádiu a tak mala obrovské šance prekonať ju. Len nevedela či ma na to dosť pevnej vôle. Už teraz sa cítila nesmierne unavená a slabá. A to bola iba na začiatku.
"Je mi to ľúto..." konečne sa ozvala Catherine a stále hľadela na záhon ruží ktorý lemoval čerstvo pokosený trávnik.
Sara neodpovedala, len zaťala zuby a obrátila hlavu iným smerom, aby nebolo vidno jej slzy. Nechcela pred priateľkou plakať, ale nedokázala sa tomu ubrániť.
"Ak by si čokoľvek potrebovala..."
"Je mi fajn."
"Sara nemusíš sa hrať na silnú..."
"Je mi fajn!" zvýšila hlas a vzápätí to oľutovala. Catherine si len vzdychla a vstala.
"Zavolaj mi ak budeš mať chuť vyrozprávať sa." Povedala smutne a obrátila sa na odchod. Čakala, že ju zastaví, ale nikto sa neozval. Odišla.

To be continuited...Charlotte71

Beach shoot

30. dubna 2009 v 19:58 | Charlotte71 |  Photoshoots
To čumíte čo? :D:D:D nie nesníva sa vám nič, som to vážne ja :D
Tá prestávka keď sem prd pribudlo a už sem nikto nechodil, bola asi vážne dlhá...proste som si potrebovala dat na neurčito rest. Či už to chápete, alebo nie potrebovala som to...Vlastne som sem zablúdila náhodou a úplne sa mi zacnelo za tým ako som tvorila tento blog a spomenula som si na všetky tie chvíle keď som písala story a tak...asi si myslíte že mi šibe, ale je to tak. Asi sem už vážne nikto nechodí veď koho by to po takej dlhej dobe aj bavilo že ano? nečudujem sa...ale ak sem náhodou predsa len niekto zablúdi tak vás zdravím =)


Riziko povolania IV.

25. dubna 2008 v 11:30 | Charlotte71 |  -Moje
Je tu pokráááčko!!!! Je trochu kratšie ako tie ostatné a venujem ho všetkým čo čítajú moje poviedky a majú trpezlivosť na ne aj čakať hehe XD Príjemne čítanie....v tejto časti sa nestane nič prevratné.
"Chcel si vlastný prípad?" nadvihol Grissom obočie a skúmavo sa zahľadel do Warrickovej tváre, ktorá aj napriek tmavému pigmentu nabrala červený odtieň.
"Samozrejme že chcel, ale..."
"A máš ho. Vieš koľko musia ľudia čakať na ten deň keď môžu dokázať čo v nich vlastne je? Ty si tú šancu dostal...nie síce v pravom slova zmysle, ale dostal. Tak sa prestaň sťažovať a konečne mi dokáž že tu nezamestnávam samých blbcov." Uzavrel Grissom tónom: viac sa o tom s tebou nemienim baviť. Warrick iba otvoril a zatvoril ústa ako ryba na suchu, nevedel čo viac by mu mal povedať, iba pozoroval jeho miznúcu postavu, ktorá sa opäť skláňala nad papiermi. Zahryzol si do spodnej pery a krútiac hlavou sa pobral preč.

With car

25. dubna 2008 v 11:16 | Charlotte71 |  Photoshoots
Wuaaa úplne naj naj naj XD

Black Jacket shoot

25. dubna 2008 v 11:13 | Charlotte71 |  Photoshoots

Kam dál