12. časť "Odstup"

17. října 2007 v 17:25 | Charlotte71 |  -By Dani
Naozajstná zábava.
V labáku DNA to bola dlhá noc. Grissom bol práve na ceste do svojej pracovne, keďže naňho ešte čakalo nejaké papierovanie. No od dokumentov ho však vyrušil tichý rozhovor.
"No tak, veď tak ťažko pracuješ aby si sa zapáčil Grissomovi. To je ten pravý dôvod, len to priznaj." Hlas Davida Hodgesa znel sarkasticky.
On bol posledná osoba ktorú teraz Grissom chcel stretnúť. Jediná osoba ktorej sa snažil vyhýbať ako to len bolo možné. Mal by som to nechať tak, pomyslel si Grissom: "Nech ťa nezaujíma to s kým sa rozpráva."
"A aký je tvoj zámer? Prečo by som mu nemohol imponovať? Je to ten najlepší vedúci akého môžeme mať, lebo vie doslova všetko."
Greg! Grissom ktorá sa už chystal odísť zrazu zastal a váhal čo spraviť.
"To vôbec nie je pravda. Robím to pre vedu, pre pravdu."
"No jasné," vysmieval sa Hodges. "Len tak mimochodom, Grissom nevie všetko. Iby si myslí že vie."
"To Grissom nikdy nepovedal. Nechvasce sa," odpovedal nahnevane Greg.
Medzitým sa Grissom rozhodol zapojiť. Greg by mal iba zbytočné problémy. "A kto sa nechvasce?" zapojil sa Grissom.
Greg vyzeral byť napálený, no Hodges sa iba arogantne usmieval. Nepochybne neobdivoval Grissoma tak ako Greg. To pobavilo Grissoma asi najviac.
"Nikto," klamal Greg. "Iba sme sa rozprávali."
Popiera. Super! "Nevadí. Veď nie si zaneprázdnený, alebo áno?"
"Áno som," povedal hneď Hodges.
"Nie, ani nie," rýpal Greg.
"Vidím. Poď so mnou Greg. Niečo ti ukážem."
"V poriadku Grissom," zamrmlal Greg, rád že sa od Hodgesa môže dostať čo najďalej.
V Hodgesovi sa prebudila jeho zvedavosť a zdanlivo ich chel sledovať.
Ale Grissom rozkázal: "Némáš čo na práci? Choď!"
Pozeral ako sklamaný odchádza.
Greg bol strašne nervózny. Ubehlo iba pár sní od vtedy ako ho Grissom pobozkal. Keď bol pri Grissomovi, cítil sa ako teenager, ktorý sa prvý krát zamiloval. Aj keď iba šli veľa seba. Prekvapene zistil, že mieria do tmavej komory. Má sa pozrieť na nejaké fotky z miesta činu?
Grissom za nimi zavrel dvere a zapol výstražne svetlo. "No, prečo si ma obraňoval?"
"Počul si to? Och Bože! Prečo nie? Myslím to čo som povedal. Si dobrý šéf a ja..."
Grissom ho bez varovania sotil k stene a preručil ho takmer násilným bozkom. V rovnakom momente položil ruku na Gregov rázporok a začal ho hladiť cez nohavice.
Keď Grissom prerušil bozk, Greg lapal po dychu: "Nemyslím, že toto je správne miesto..."
Grissom ho hladil prudšie a rýchlejšie.
Greg zťažka dýchal, neschopný dokončiť vetu.
Grissom sa škodoradostne usmial. "Myslím že práve toto je to správne miesto."
O chvíľu už Greg prosil: "Nerob si zo mňa srandu. Choď do vnútra prosím."
"Kto povedal že toto nie je to správne miesto?" Ale Gregova prosba ho obmäkčila a opatrne mu rozopol zips a strčil dnu ruku. Posmelený Gregovým vzrušením, zamrmlal: "Ale no, no, no náš malý laborant je ale rozpálený."
"Ak chceš budem tvoj malý laborant."
Grissom ho znovu umlčal zmyselným bozkom a pokračoval.
Greg skučal a krútil sa plný rozkoše. Jeho jazyk sa stretol s Grissomovým.
Grissom pomaly posúval svoje pery ku Gregovmu uchu. "Možno si ma bránil, lebo si chcel aby som ťa pretiahol?"
"Nie," zastonal Greg. "To nie je prevda. Obdivujem tvoje..."
Grissom ho pevne držal.

Greg neprotestoval. Jednoducho nemohol. "Rýchlejšie. Áno. Chcem..." Jeho hlas sa zlomil a v hlave sa mu preháňal víchor. Ovinul svoje ruky okolo Grissomovho krku a tlmil svoje výkriky jeho ramenom a on ho viedol rovno na vrchol. Nakoniec sa Gregove strnulé telo priľnulo ku Grissomovmu. Greg cítil najväčšie šťastie v živote.

Greg sa usmial. Zapol si zips a ticho povedal: Mal by som sa osprchovať."
"Jasné, choď ale buď k svojmu miláčikovy jemný, zaslúži si to." prehodil Grissom s úsmevom.
"Ale nechceš aby som aj ja...?"
"Čo? Spravil mi rovnaké potešenie? Samozrejme. Ale nie teraz. Mal si pravdu. Toto nie je to správne miesto. Môžem počkať." Položil Gregovi ruku na vlasy a pritiahol si ho aby ho ešte raz pobozkal - veľmi sladko. "Všetko toto ma uspokojuje viac." Grissom otvoril dvere, zanechajúc Grega samého.
O pár minút neskôr opustil tmavú komoru a zamieril so odpočivárne, kde narazil na Hodgesa. Do čerta! Ticho zanadával.
Hodges sa zaškeril, vidiac že Greg ma dobrú náladu. "Ó pozrime kto sa vrátil od Grissoma. Naučil si sa dnes niečo nové?"
"Drž hubu Hodges a nechaj ma osamote! Tu nikto nemôže mať ani trochu súkromia."
Prekvapený Gregovým kyslým tónom, Hodgesovi došla reč a tak odišiel.
Greg si oslobodzujúco vzdychol a umyl si ruky. Ponad umývadlo sa pozrel do zrkadla a zazrel červenajúcu sa tvár a žiariace oči. Môj ty Bože! Takto nemôžem výjsť von. Všetci si hneď domyslia čo sa stalo. Nick si to všimne. Samozrejme. V poslednom čase je strašne podozrievavý. Chvíľu počkám. Môžem počkať - ak aj Grissom môže počkať. Ale už nechem čakať...Nikdy.
No tak toto ma dostalo...absolútne a aspoň pol hodinu som nebola schopná slova. Snažila som sa to preložiť ako som najlepšie vedela, no kvôli cenzúre som musela niektoré pasáže trošku upraviť, alebo vynechať. Ak by som to sem totiž dala, zrušili by mi blog za zverejňovanie obscénností, aj keď neviem či mi ho nezrušia aj za toto =) Príliš sa mi tá myšlianka ze Greg je gay nepáči, ale aj tak som zvedavá ako to bude pokračovať a dúfam že aj vy. Rada by som poznala váš názor, takže mi do komentárov napíšte čo si o tomto príbehu myslíte a čo sa vám príliš nepozdáva. Mne sa tam nepáči dosť vecí, ale kedže som to nepísala ja, nemôžem ho svojvoľne meniť a upravovať, iba ho preložiť tak ako je. Čakám na vaše komentáre...tak zatiaľ Charlotte71 ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama