10. časť "Tikot"

16. října 2007 v 19:33 | Charlotte71 |  -Moje
Tak tu je ďalšia časť poviedky....napísala som ju už dávnejšie a teraz som sa ju sem konečne rozhodla dať. Dúfam že sa vám bude páčiť.....= )

"Ahoj." vošla do spoločenskej miestnosti Cloe a zvalila sa na gauč oproti Sare.
"Ahoj. Unavená?" spýtala sa jej Sara s úsmevom.
"Unavená? Niee...vyšťavená." oprela si hlavu a šuchala si unavené oči. "Kde sú všetci? Je tu akosi prázdno."
"Nick a Warrick šli vypočúvať podozrivú, a Catherine tu niekde pobehuje a zháňa Grega a Gila." usmiala sa. "No a ja, ja mám pauzu." vzdychla a na dôraz zdvihla pohár Coly čo držala v ruke. Zdvihla ju k ústam že sa napije, no jej ruka na polceste zastala.
"Deje sa niečo?" spýtala sa ustarane a pozrela na Cloe. Zjavne nebola vo svojej koži.
"Ja len....Greg a Grissom tu už mali dávno byť. Myslela som že iba meškajú, ale už sa o nich začínam báť." zahryzla si do pery a div že sa nerozplakala.
Sara pre ňu mala pochopenie. Aj ona sa o Gila a Grega strachovala, no nechcela to dať najavo. No hlavne ju trápil Gil. "Nemaj strach, určite sa vrátia a keby mali nejaké problémy, určite ich zvládnu ľavou zadnou." vstala a otvorila malú chladničku. Keď prechádzala okolo nej, vtisla jej do rúk plechovku. Cloe ju ani len neotvorila a stískala ju tak dlho, až bola pomaly teplá.
.....
"Myslím, že pôjdete s nami." poznamenal Nick a pozrel na Dominique, ktorá sedela na posteli ako kôpka nešťastia. Pomaly vstala a presunula sa k dverám. Váhavo pozrela na Nicka, no príliš sa ňou nezaoberal a postrčil ju ďalej po chodbe. Akonáhle prišli do haly, všetky oči sa upreli na nich.
"Slečna pôjde s nami." povedal Warrick tučkovi sediacemu na gauči s mladou blondínkou. Asi ho už nudilo stále stáť za pultom, tak sa chcel trošku potešiť pohľadom na mladé dievča. To sa očividne nebránilo a stále sa chichotalo. Warrick prevrátil očami a pobral sa k dverám. Otvoril aby mohli tí dvaja prejsť a potom si sadol za volant, Nick vedľa neho a mladá dáma na zadné sedadlo.
.....
"Dočerta!" zanadávala Cate a zlostne hodila telefón na stôl. Rukou si hrabla do vlasov a rozmýšľala čo má robiť. Ísť za nimi? Alebo by to mala povedať Brassovi? Rozhodla sa pre tú druhú možnosť a rýchlym krokom zamierila do časti budovy, kde mal Jim Brass svoju kanceláriu. Bez zakopania vtrhla dnu a Jim prekvapene zdvihol hlavu od papierov.
"Niečo sa stalo?" zvraštil obočie a prestal písať.
"Áno...ja.....ja už neviem čo by som mala podniknúť. Mali sa už vrátiť...a ....a mobil nikto neberie...."
Jim ju mávnutím ruky prerušil a naznačil aby si sadla. Cath vzdychla a klesla do koženého kresla.
"Tak pekne po poriadku...čo sa stalo?" spýtal sa Jim ešte raz a nadvihol obočie.
Cath sa ešte raz zhlboka nadýchla a roztraseným hlasom Jimovi porozprávala čo sa stalo. Jim ju celý čas sústredene počúval a keď skončila, zamračil sa a sklopil zrak na dosku stola. Takto zotrval ešte hodnú chvíľu, akoby mala byť na stole napísaná nejaká rada. V tom prudko vstal a vzal telefónne slúchatko.
"Zavolám hliadku aby šla do toho bytu. Neboj sa všetko dobre dopadne." povedal.
Catherine však mala zlú predtuchu. Vôbec nevedela čo si počať. Ani nevnímala čo Jim hovoril do slúchatka a položila si hlavu do dlaní.
"Fajn, je to vybavené." povedal a zamieril k dverám.
"Chcem ísť s tebou!" vykríkla a vyskočila zo stoličky. Jim na počudovanie súhlasil a obaja šli k autu.
.....
Ticho. Nič len ticho. Jediný zvuk bol slabý tikot hodín. No aj tak slabý zvuk sa v tejto chvíli zdal ohlušujúci, trhajúci ušné bubienky. Zvuk, ktorý sa bolestivo zarezával do hlavy a spôsoboval nepredstaviteľné muky. Tá bolesť hlavy sa nedala vydržať a otupovala všetky zmysly. Aj najmenší pohyb bol akoby sa do tela zapichlo nespočetné množstvo ostrých a žeravých ihiel. Gil pomaly otvoril oči a iba nepatrne si uvedomil kde je. Mal pocit, že ak sa pohne čo len o centimeter, zomrie od bolesti. Pomaly zodvihol hlavu z malej kaluže krvi pod ním. Jeho krvi. Pomaly zodvihol ruku a položil ju na zátylok. Keď ju odtiahol, bola na nej krvavá stopa. Čo sa dočerta stalo? Jediné na čo si dokázal spomenúť, bola rana do hlavy a potom už nič. Musím sa odtiaľto nejak dostať. Greg mi určite pomôže. Chcel zavolať jeho meno, no nemal na to dosť síl. Bol príliš slabý na to, aby urobil čokoľvek. Klesol späť na zem a rozmýšľal čo spraví. Ale kde je Greg? Napadlo ho zrazu. V tom si na niečo spomenul a jeho ruka vkĺzla do vrecka nohavíc. Vybral mobil dúfajúc, že zavolá Catherine, alebo komukoľvek, len nech ho odtiaľ dostane. Pozrel na displej...jeho ruka však sklamane klesla a mobil s hrmotom spadol na zem. Privrel oči a rozhodol sa čakať. Niekto si určite uvedomí že sa Gil nevrátil a nájde ho tu. Dúfal v to...lebo to bola jeho posledná nádej...len aby neprišli neskoro.






 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama