12. časť "Všetko bude v poriadku"

16. října 2007 v 19:38 | Charlotte71 |  -Moje
Všetci iba smutne sedeli a nikto neprehovoril. Ani nemuseli. Všetci sa totiž cítili rovnako. Ako zbití psi. Každý bol pohrúžený do vlastných myšlienok. Myšlienok na jedinú osobu, ktorá tu teraz medzi nimi okrem Gila chýbala. Bol to Greg. Všetci si kládli rovnaké otázky ako Catherine cestou sem. Kde je ich kamarát a kolega a či je ešte vôbec na žive. Brass vyskočil z kresla a začal sa zúrivo prechádzať pomiestnosti s rukami založenými za chrbtom. Všetci k nemu zdvihli hlavy a ticho ho pozorovali.
"Musíme už konečne prestať fňukať a začať niečo robiť. Ten chlapec je niekde tam vonku odkázaný na našu pomoc!" prudko mávol rukou Jim.
"Mali by sme to oznámiť aj šerifovi a Eckliemu, nech do pátrania nasadí aj svoj tím." ozval sa konečne Warrick a spýtavo pozrel na Brassa. Ten sa pri Ecklieho mene netváril dva krát nadšene no vedel, že každá pomoc je v tejto chvíli dobrá. Súhlasne prikývol hlavou.
"Áno hneď teraz na nimi pôjdem a vysvetlím im situáciu. A budeme potrebovať aj laborantov." súhlasil Brass a obrátil sa na Nicka: "Vy pôjdete s Warrickom na miesto činu vypočuť prípadných svedkov a zozbierať dôkazy. Teda ak tam nejaké ešte ostali." sucho poznamenal "Keď sa vrátite zavoláte mi Hodgesa, Prinstonovú a ostatných expertov." Pri Cloinom mene sa na seba Nick a Warrick ustarostene pozreli. Ona o tom ešte nevie, no aj tak prikývli. Jim sa obrátil späť ku Catherine, ktorá teraz sedela pokojne na gauči. Uvedomila si že nemá význam plakať nad rozliatym mliekom. Treba konať.
"Catherine. Nechceš ísť domov? Trochu si oddýchnuť. Vyzeráš zničene."
"Tak to ani náhodou!" pokrútila Catherine hlavou a vstala. "Teraz nie je absolútne vhodná chvíľa na odpočinok. Idem za Gilom do nemocnice." dodala a pohla sa ku dverám.
"Chcem ísť s tebou!" vykríkla Sara a vyskočila z pohovky ako namydlený blesk. "Teda ak ma nebudete potrebovať." dodala neisto a pozrela na Jima.
"Môžeš ísť. Momentálne nepotrebujeme pomoc." upokojil ju Brass a rukou jej naznačil aby šla.
Sara na znak vďaky kývla hlavou a vzala si sveter. Hneď boli následované aj ostatnými. Jim šiel za Eckliem a chlapci na Westmisster road.
.....
"Halóóó´!" kričal Greg opretý o ťažké drevené dvere. "Do čerta, počuje ma niekto?!" zvreskol a celou silou do dverí kopol. Bolo to márne, dvere boli dobre utesnené. Už aspoň hodinu skúšal nájsť spôsob ako sa odtiľto dostať. Použil rozum aj hrubú silu. Bolo to na nič. Bola tu tma a rana ho strašne štípala. Pomaly začal strácať nádej že sa odtiaľto ešte niekedy dostane. Oprel sa chrbtom o dvere a zosunul sa na studenú kamennú dlažbu. Jemne chladila. Zklonil hlavu a opatrne si prešiel rukou po rane. Ešte stále silno krvácala. Do riti! Potichu zaklial a sykol bolesťou. V tom ho niečo napadlo. Opatrne si vyzliekol tričko. Chytil ho pevne do rúk a z celej sily trhol. Švíky nevydržali a látka sa začala trhať. Trhol ešte raz a odtrhol z trička dlhý pás látky, ktorou si ranu previazal. Tak. Ako dočasné riešenie to stačí. Nie je to síce ako v súkromnej nemocnici, ale aspoň nevykrvácam. Uškrnul sa a objal sa okolo ramien. Druhú časť však nedomyslel. Kvôli horúčke ho začala tirasť zimnica a bez trička to bolo ešte horšie. Hádam to vydržím...musím to vydržať...musím...mu...privrel oči a upadol do bezvedomia.
.....
V rovnakom momente ako Greg zavrel oči, niekto druhý ich otvoril. V izbe bolo ticho a slnko z okna oproti ho oslepovalo. Gil pomaly nadvihol hlavu a omámený sedatívami pozrel dole na svoje ruky, do ktorých mu cez malé hadičky prúdila číra tekutina. Hlava ho stále bolela a tak ju opäť položil na snehobiely vankúš. Spoza dverí sa ozývali tlmené hlasy personálu nemocnice. Privrel oči a snažil sa nemyslieť na to, čo sa stalo. No nedarilo sa mu to. Akonáhle zavrel oči vybavil sa mu ten strašný obraz Grega....počkať....spomínam si! Kým som upadol do úplného bezvedomia matne som cez privreté viečka videla dvoch mužov....nie troch! A jedným z nich bol Greg....oni...oni...džali ho pod krkom a Greg sa bránil a ....viac si už nepamätá. Dosť bolo že si spomenul aspoň na toto. Musí rýchlo zavolať Catherine! Musí vedieť či už Grega našli.
.....
Warrick a Nick vošli dobytu a pozdravili policajtov ktorých tu Brass nechal. Okolo už boli policajné pásky ohraničujúce miesto činu.
"Idem vyspovedať susedov či niečo nevideli alebo nepočuli. Zvládneš to tu?" spýtal sa Nick.
"Jasné...len choď."
Nick Warricka potľapkal po pleci a podliezol pásku. Warrick sa rozhliadol okolo a na zemi zbadal krv. Pravdepodobne patrí Grissomovi. Pomyslel si, no aj tak z nej vzal vzorku. Všetko bolo na svojom mieste, takže nedošlo k zápasu a Gil svojho útočníka naozaj nevidel. Keď bol v kuchyni hotový, prešiel do spálne. Od dverí zbadal Gregovu zbraň, ležiacu vedľa postele. Vzdychol a opatrne ju zodvihol dávajúc ju do plastového vreca na dôkazy. Čupiac pri posteli ho však zaujalo ešte niečo. Blato. Vzal menšie vrecúško a trochu z nej doňho dal. Môže byť z topánky jedného z útočníkov.
Warrick mal svoju prácu rýchlo hotovú a tak sa pobalil a šiel pohľadať Nicka. Našiel ho až dole pri aute.
"....tak ďakujem." povedal Nick a kývol na pozdrav mužovi s ktorým sa pred tým rozprával.
"No? Máš niečo?" zamieril k nemu Warrick a hodil svoj kufrík do auta.
"No jasné." usmial sa posmešne Nick. "Ako vždy. Nikto nič nevidel a ani nepočul." rozhodil rukami a vzdychol. "A ty?"
"Mám zopár zaujímavých vecí. Odnesiem to do laborky a dozvieme sa viac." dodal a nasadol na miesto spolujazdca. Nick sadol za volant a vyrazil späť na ústredie.
.....
"Nesmieš ich uskladňovať takto." ukazoval Hodges na fľaštičky s kyselinami.
"A nie je to jedno?" povedala otrávene Cloe a prevrátila očami.
"Nie nie je to jedno."povedal vážne Hodges. "Vy a Sanders ste rovankí. Jemu tiež bolo všetko jedno. A ako to dopadlo? Raz ho skoro vyhodili!" dodal so zadosťučinením a pozrel opäť na fľašky.
"Určite ho Grissom nechcel vyhodiť pre nejaké blbé fľaštičky." poznamenala sucho a pretrela si oči. Už bola unavená.
V tom vošli Nick s Warrickom. Ach nie...ďalšie vzorky. Pomyslela si Cloe a unavene sa oprela o stôl.
"Tak aký prípad máte dnes?" spýtala sa a zývla. Vždy sa každého pýtala na akom prípade pracujú. Zaujímalo ju to a potom mala vždy pocit že je do prípadu viac zasvätená. Na oboch sa usmiala a čakala na odpoveď. Obaja boli ticho a ani jednému sa nechcelo oznámiť jej to. Pripadalo im to ešte horšie ako keď mali príbuzným obetí oznamovať zlé správy. Tých ľudí nepoznali, ale Cloe áno. O to viac to bude pre nich horšie. Nick sa nadýchol a pristúpil k nej bližšie.
"Stalo sa niečo?" spýtala sa a potom sa rozosmiala.
"Určite mi chceš povedať že ste našli Grega a šéfa však?" uškrnula sa.
"Niečo v tom zmysle."
Výraz Niskovej tváre ju začal desiť. Úsmev jej zamrzol na tvári a dovtedy veselá tvár jej zastrela úzkosť."
"Našli ste ich, však?" spýtala sa a brada sa jej triasla.
Nick jej tak chcel dať kladnú odpoveď, ale jednoducho to nešlo. Nemohol ju klamať, aj tak by sa to raz dozvedela. Preglgol a potom sa ozval.
"Našli sme Gila a teraz je v nemocnici....myslím že....."
"A Greg?" prerušila ho prudko. Bola rada že Grissom je v poriadku, no za Nickovym prístupom cítila ešte niečo iné. Horšie.
"A Greg?" spýtala sa hlasnejšie a začala sa triasť.
"Grega sme zatiaľ nenašli. Nevieme kde je....zmizol. Práve sme vyhlásili pátranie."
Nickove slová boli ako bublina ktorá praskla akonáhle ich vyslovil. Cloe stačili jeho prvé slová : Grega sme nenašli. Tieto slová jej zneli v hlave ako ozvena. Chcela niečo povedať, ale slová sa jej zadrhli v hrdle a teraz tam cítila iba jednu veľkú hrču. Cítila že nemôže dýchať a krv jej zamŕza v žilách. Cítila neznesieteľný chlad. Nemohla ani plakať. Všetky slzy akoby sa jej minuli. Nick by dal všetko za to, aby jej mohol ten výraz zotrieť z tváre. V tom sa mu vytrhla a rozbehla sa k dverám.
"Cloe"! zakričali všetci traja naraz. Hodgesa táto správa tiež zarazila. Ešte pred chvíľou o Gregovi hovoril ako o totálnom idiotovi a teraz sa dozvie toto. Bolo mu na nič a aspoň raz za život sa voči Gregovi cítil previnilo. Musel si sadnúť. Nick a Warrick sa rozbehli za Cloe a Hodgesa tam nechali samého.
Cloe utekala po chodbe smerom k spoločenskej miestnosti. Absolútne nevedela čo robí. Cítila sa, akoby to telo ani nepatrilo jej. Na konci chodby zabočila do časti kde pracoval Greg. Uprostred miestnosti zastala a lapala dych. Greg tu nie je, takže to nebol iba ďalší hlúpy žart. Pristúpila bližšie k stolu a jemne prešla dlaňou po jeho hladkom drevenom povrchu. Rozhliadla sa okolo.....bolo tu ticho. V tom ju Nick dobehol a chytil za rameno, nasledovaný Warrickom ktorý ostal ticho stáť medzi dverami.
"Nie je tu." povedala ticho a zahryzla si do pery.
"Ja viem." povedal. Obrátil ju k sebe a tuho ju objal. V tom to prišlo. Cloe sa v jehonáručí rozplakala ako malé dieťa. Slzy ktoré pred tým nie a nie tiecť, sa jej teraz rinuli po lícach a zanechávali malé kvapky na Nickovej košeli.
"To bude dobré. Nájdeme ho. Bude v poriadku." tíšil ju Nick a hladil ju po vlasoch.
To sa hovorí vždy. To bude dobré! pomyslela si Cloe. Ale čo ak nebude? Čo ak je Greg už dávno mŕtvy? To by asi neprežila. Neprežila by už ani deň bez Gregovej rannej kávy a úsmevu ktorým jej vždy tak dokázal zlepšiť náladu. Bez jeho vtipov a nemiestnych žartov. Neprežila by ani deň bez toho aby nepozrela do jeho milej tváre orámovanej strapatými vlasmi. Neprežila by to pretože až teraz si konečne uvedomila ako prázdny by bol jej život bez neho. Miluje ho. Teraz to vie....Len či sa to ešte niekedy dozvie aj on........
Napísala CHARLOTTE71 Pokračovanie nabudúce.






 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama