16. časť "Veľa otázok"

16. října 2007 v 20:10 | Charlotte71 |  -Moje
Na papieri ktorý Warrick držal v rukách svietila závratná suma 50 000 $ poslaná na neznámy účet.
"Možno ho niekto vydieral." Nahlas uvažoval Nick.
"Je to možné, ale dôvodov môže byť niekoľko." Pripustil Warrick a prezrel aj ostatné riadky na ktorých boli iba zvyčajné platby.
"Takže nám zostáva iba zistiť, komu účet patrí." Preniesol Nick naoko skormúteným hlasom .
"Nie...tebe zostáva zistiť majiteľa účtu." Uškrnul sa Warrick a štuchol ho do ramena. "Ja mám ešte prácu."
"Nabudúce keďma s tebou budú chcieť dať k prípadu, tak sa radšej pridám k Eckliemu."
"Potom ho odo mňa pekne pozdrav." Žmurkol naňho Warrick a odpochodoval preč. Nick iba pokrútil hlavou a dal sa do práce, aby to mal čo najskôr hotové.
Warrick zatiaľ vošiel do miestnosti vedľa vypočúvacej. Vládlo tam prítmie a v rohu ho už čakal Brass. Keď ho zbadal, vstal a niečo mu pošepkal. Warrick pozrel cez sklo a zbadal tam sedieť zavalitého muža, zjavne bol dosť nervózny. Pohrával sa s retiazkou na krku a šklbalo mu kútikom úst. Warrick sa škodoradostne uškrnul.
"Náš starý známy." Chlapík sa už chystal zakričať nejakú štipľavú nadávku, no dvere sa rázne otvorili. Tučko sa strhol a viditeľne sa začal potiť.
"Zdravím." Povedal Warrick. Chlapík za stolom naňho zazrel a na pozdrav mu neodpovedal. Keby pohľad zabíjal, Warrick by bol už asi dávno mŕtvy. Boli v miestnosti sami, Brass zostal ukrytý za sklom. Vonku však čakali policajti, pripravení zasiahnuť keby sa čokoľvek dialo.
"Tak sa opäť stretávame." Začal smelo Warrick. "Aj keď za trochu iných okolností."
"Čo odo mňa chete?" hlas mu preskočil.
"Á tak vy neviete."
"Nič som neurobil."
"Aha a to riadenie auta pod vplyvom alkoholu a ešte k tomu ukradnutom je podľa vás nič?"
Tučko sťažka dýchal a nervózne si z čela zotieral kvapky potu. Bol nervózny viac, ako keď za ním s Nickom prišli do toho bordelu. Vedel, že teraz nemá kam ujsť. Ešte že bol taký hlúpy a nežiadal právnika, čo Warricka nesmierne tešilo.
"Nevedel som že je ukradnuté."
"Ale my to vieme. Bolo jeho." Usmial sa škodoradostne a hodil pred neho fotku z pitevne. Ten zbledol ako stena a začal koktať.
"Ja...ja ne-nevedel som že patrilo jemu." Vypadlo z neho a oči mu išli vypadnúť z jamiek ako sa snažil Warricka presvedčiť.
"Tak to vyklopte. Je mi jasné že ste ho poznali."
"Ne-nepoznal, len ma desí tá fotka." Warrick mu hľadel priamo do vodnatých očí, ktoré splašene behali sem a tam.
"Ja....tak, tak dobre pár krát som ho videl."
"Kde?"
"Chodieval do môjho podniku."
No Konečne. Pomyslel si Warrick a spokojný sám so sebou sa pohodlne oprel.
"Mal nejaké obľúbené dievča, alebo niečo podobné?"
"Vždy, si žiadal to isté dievča."
"Koho?"
"Dominique. Je najlepšia."
"Dominique." Zopakoval po ňom Warrick to meno súhlasne pokýval hlavou. Bol dokonale spokojný a usmieval sa od ucha k uchu. Poďakoval mu za informácie a prepustil ho. Okrem toho auta naňho totiž nemal nič.
.....
Greg už konečne mohol vstať z postele a trochu sa prechádzať. Teraz sedel so Sarou v nemocničnej záhrade a popíjali teplý čaj.
"Ako ti je?"
"Už lepšie." Usmial sa Greg a sykol bolesťou, lebo si popálil ústa na ešte horúcom čaji. Každý deň za ním niekto chodil, aby sa tu nezačal nudiť a dokončil liečbu. Keby bolo na ňom, odišiel by už v ten deň ako sa prebral z narkózy. Bol tu už celý týždeň a pekne ho to štvalo. Najradšej by niekde naháňal zločincov v uliciach Las Vegas a on tu namiesto toho pobehuje v bielom župane ako invalid.
"Ozaj zajtra ma prepustia." Spomenul si a hneď jej to s radosťou musel oznámiť. Saru to trochu prekvapilo.
"Už zajtra? Ale veď lekár vravel, že ťa tu nechá ešte pár dní."
"Načo? To by bolo zbytočné, nič mi nie je." Povedal a aby jej dokázal že je to pravda, prudko vstal a roztiahol ruky. Ešte že tam bola Sara a rýchlo ho podoprela, lebo s bolesťami skoro spadol na zem a pomohla mu opäť sa posadiť na lavičku.
"To teda vidím ty hrdina." Zasmiala sa a zodvihla zo zeme prázdny kelímok odčaju, ktorý mu spadol. Greg sa jemne začervenal a oprel sa.
"Ale akokoľvek sa ti bude chcieť pracovať, máš smolu. Grissom ti už vypísal týždňovú práceneschopnosť."
"Čože?! To budem musieť zostať doma?" nahnevane vykríkol a škaredo pri tom zanadával.
"Je to len pre tvoje dobro." Chlácholila ho a pozrel na hodinky. "Budem musieť ísť, mám ťa odprevadiť na izbu?"
"Netreba to ešte zvládnem." Odpovedal mrzuto a kývol jej na pozdrav. Pobozkala ho na líce a prešla po úzkom chodníku pomedzi stromy. Greg vzdychol a obzrel sa okolo seba. Nič sa tu nedialo a bola tu asi taká sranda, ako v krematóriu. Pomaly vstal a pobral sa smerom k budove. Týždeň doma asi neprežije. Bez práce? Veď sa zblázni. Nie že by bol vorkoholik, ale svoju prácu mal rád. Bude musieť Gila nejako presvedčiť.
.....
"Máš rozbor krvi toho chlapa čo ma napadol?" vošiel do labáku Gil Grissom a zamieril k Cloe.
"Nie, robil ho Hodges ja som mala vtedy voľno. Ale Sara si už výsledky vzala."
"Sara? Čo s tým ma Sara? Veď aj tá mala mať vtedy voľno." Cloe iba zmätene pokrčila ramenami a obrátila s k pípajúcemu prístroju.
Budem sa so Sarou asi musieť porozprávať. Pomyslel si Gil kráčajúc po chodbe.
Pokračovanie nabudúce.....Charlotte71






 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama