17. časť "Pristihnutý pri čine"

17. října 2007 v 17:43 | Charlotte71 |  -By Dani
Pristihnutý pri čine
"Ako si našiel toto miesto?"
"Mmh?"
"Myslím tu reštauráciu. Je to pekne ďaleko nemyslíš?"
"Oh, našiel som ju náhodou keď som šiel na miesto činu. Zvonku vyzerala dobre."
"Ah," skríkol Greg. Sedeli v kúte v okolí mnohých ľudí. Nikto o nich najvil záujem.
No aj tak Grissom okolo seba hádzal bojazlivé pohľady a vyzeral byť trochu rozrušený.
Je viac ako len rozrušený, dumal Greg. Bol to strach, strach z pristihnutia. Priridzene aj Greg bol trochu nervózny, nakoniec, veď to bola ich prvá schôdzka. A k tomu to čo sa stalo včera. Chcel to Gilovi povedať, ale nevedel ako. Niečo veľmi mätúce a dôležité. Týkalo sa to ich oboch. Kvôli tomu bol trochu nervózny. Ale jeho vlastná nervozita bola nič v porovnaní s Gilovym správaním. Správal sa ako...Dr. Richard Kimble na úteku. Presne ako on. Ako by boli na úteku a každú chvíľu ich mal niekto chytiť. To Grega štvalo. Až príliš.
Ked si Gissom nakoniec všimol jeho spýtavý pohľad, venoval mu nepatrný úsmev, vzal Menu a začal ho študovať.
Greg čítal svoje vlastné menu, nahnevaný a neschopný si nič vybrať. Keď prišiel čašník, Greg stále nemal vybraté.
Gilovi to bolo jedno a objednal si.
Skrývajúc ako sa ho to dotklo a vypral si prve jedlo ktoré zbadal. Keď osameli, zase postrahol ako sa Gil obzerá. Tak dosť. "Čo je Gil?" spýtal sa stroho.
"Nič, prečo?"
"No tak, ved vidím aké je ti nepríjemne byť tu so mnou."
Gil ihneď zareagoval. "Tak to ne je. Iba som trochu unavený a..."
"V poriadku zabudni na to." upokojil ho rýchlo Greg. Nechcel sa tu začať hádať a všetko pokaziť. Veď to bolo len ich prvé rande. Nikdy predtým spolu vonku neboli. "Nechaj nás užiť si večer a rozprávajme sa iba o nás." Och nie.
Gilova tvár stvrdla a jeho ústa boli len jedna tenká čiara. "A o čom sa chceš rozprávať?" chrstol pomedzi stisnuté pery, takže mu bolo ťažké rozumieť.
"Napríklad, ako si si poradil so svojim problémom so sluchom?" začal Greg smelo.
"Čo?" spýtal sa Gil podráždene. "Ako vieš že som to vôbec riešil?"
"Jednoducho, lebo tvoj sluch sa o dosť zlepšil. pamätám si na jednu príhodu, keď si prepočul ako som povedal Nick, nikoho nevidím." veľavýznamne sa usmial spomínajúc si na ten moment na mieste činu, v deň keď spolu prvý krát spali.
Gil sa trochu uvoľnil a úsmev opätoval. "No, aby si vedel tak som bol pred polrokom na operácii. Bolo to úspešné. Odvtedy je to s mojim sluchom v poriadku."
"Prečo si mi o tom nepovedal?"
"Vtedy sme spolu ešte neboli."
Gregovou tvárou sa mihol šťastný úškrn. "Takže my sme teraz SPOLU?"
Úplne nečakane sa Gilove modré oči zmanili na mramor. "No, vieš tak som to nemyslel, my..."
Bubnujúc prstami po stole naňho Greg hodil zvláštny pohľad. "Áno, sme..."
Gilova tvár viditeľne stvrdla keď počul Gregov prosebný tón.
"Ahojte všetci. Aké prekvapenie." priateľský hlas prerušil túto čudnú situáciu.
Obaja sa bleskovo otočili za majiteľom toho hlasu, ktorý stál pred ich stolom.
Sheriff Rory Atwater sa na nich milo usmieval.
Pozorujúc túto delikátnu situáciu Greg iba ťažko zadržal hysterický rehot. "Dobrý večer, pane." povedal slušne snažiac sa zachrániť situáciu.
"Šerif." Gilov hlas bol strohý a hlavne šokovaný.
"To je ale náhoda že ťa tu stretávam Gil. Nepoznám náhodou tvojho priateľa?"
Všimnúc si Gilovu snahu nájsť tie správne slová, Greg povedal: "Som Greg Sanders. Pracujem v CSI labáku."
Šerifove oči sa zaleskli. "Oh áno. Už si ťa pamätám. Ty si ten CSI praktikant ktorý pracoval na tom prípade vraždy s Catherine Willows."
"Správne." usmial sa milo Greg. Ten chlap sa mi páči, pomyslel si prekvapene. Určite to nie taký kretén ako bol Šerif Mobley.
Medzitým Grissom našiel svoj pokoj. "No, niekedy triedy z labáku prídu aby sa porozprávali. Vlastne mali prísť aj Stokes a Brown ale niečo im do toho prišlo. Nevedel som že táto reštaurácia je tiež jedna z vašich najobľúbenejších."
Šerifovi mykalo kútikmi úst. "Oh, no jasné. Jedlo a obsluha je tu veľmi dobrá. Nerád to hovorím´, ale som tu sám. Nemám nič lepšie na práci ako tráviť večery takto."
Oh, tak teraz sa trafil, pomyslel si Greg pobavene. Mazaný muž, tento šerif. Tak toto si Gil teda zaslúžiš.
Trochu zbledol, prehltol a snažil sa slušne odpovedať. "Ak sa chcete pridať...?"
Šerif potriasol hlavou. "Nie, vďaka, už som najdený. Som na ceste domov. Ale možno inokedy." Iskričky v očiach prezrádzali, že Gila prekukol a že pozvanie nemyslel vážne. "Užite si večer. Zbohom." Kývol Gregovi a odišiel.
Trochu vystašene sa Greg spýtal: "Chceš zavolať Catherine?"
"Huh?" mumlal Gil, trochu vyvedený z miery stretnutím.
"Ako som pochopil, tak je to pracovné stretnutie a nie rande a možno by sa Catherine rada pridala." pokračoval Greg sladkým hláskom.
Gil sa ho snažil upokojiť. "Iba som sa mu to snažil nejak vysvetliť. Mal by si pochopiť že mu nemôžem povedať pravdu..."
"Prečo nie? Hanbíš sa za mňa? Tak prečo? Pretože si môj šéf, alebo nebodaj preto že som muž? Alebo pretože som od teba o dosť mladší? A možno niečo horšie. Možno sa hanbíš, lebo nie som príliš dobrý pre známeho kriminalistu Gila Grissoma."
"Nie, samozrejme že nie. V tejto situácii je však lepšie..." sanžil sa Grissom obhajovať.
"Vieš čo? Zabudni na to." Greg vstal. "Dostal som lekciu. Nebude to medzi nami klapať. Bude lepšie ak pôjdem."
Gil chytil jeho ruku. "Nechcem aby si odišiel. Nechaj to tak, prišiel som sem s tebou..."
"Ty si asi myslíš že som blbý. Presne viem prečo si vybral túto reštauráciu. Je to dosť ďaleko od mesta a asi si dúfal že nás tu nikto neuvidí." hystericky sa zasmial. "Nevyšlo ti to však? Život je niekedy pekná sviňa."
Červenajúc sa si to Gil nechcel priznať. "Mal by si pochopiť že je pre mňa ťažké..."
"Práveže rozumiem, ver mi." vytrhol si ruku z Gilovej. "Som sklamaný. Chcem ísť domov."
Gil zmenil stratégiu. "V poriadku. Pôjdem s tebou a budeme..."
"...mať sex?" prerušil ho nahnevane Greg. "V žiadnom prípade sa s tebou dnes nevyspím. Čo si o mne myslíš?"
"Greg prosím..." Gil ho znova chytil za ruku, ale Greg ňou zase trhol. "Nie. Jasné? Nie." Týmito slovami schytil kabát a vybehol von nechajúc Gila tam.
Hanbiac sa sám za seba a z pohľadov ostatných hostí ostal na mieste a civel na stôl. Po pár hlbokých nádychoch sa upokojil.
"Prepáčte pane, vaša večera je hotová."
"Je mi to Ľúto, ale musím odísť. Prosím prineste mi účet." Čašník sa nesťažoval, no Gil v jeho očiach zachytil záblesk pobavenia. Možno počul ich konverzáciu, pomyslel si Gil. A čo? Je na tom niečo? Nie nie je. Zaplatil a šiel domov.
Keď nasadol do auta a vyšiel z parkoviska, úplne ľutoval svoje správanie a cítil sa absolútne pod psa. Hlavne preto že Greg mal so svojimi podozreniami pravdu. Tú eštauráciu vybral lebo bola tak ďaleko. Teraz som zaplatil za svoj malý podvod no nie? Najprv tá veľmi zaujímavá konverzácia so šerifom. Mal som pocit že vie o čo ide. Nie som iba hlúpy, ale dokonca aj zlý klamár. A sekunda keď to s Gregom seklo. Znova. Zaslúžil som si to. Keďže na ceste domov stál veľa krát na červenú, stihol si všimnúť jednu vec. Nechce Grega stratiť. Mal by to napraviť, urovnať to s ním, dokázať mu, že sa nehanbí ani zaňho a ani za ich vzťah. Aj keby to malo zničiť jeho kariéru. Červené svetlo sa zmanilo na zelené a on vyrazil stále mysliac na to čo spôsobil.
Doma nakoniec schmatol telefón vytáčjúc rýchlo Gregove číslo akoby sa bál, že si to zse rozmyslí. Zvoní. Raz. Dva razy. Tri. Štyri...
Niekto sa ozval. "Sanders." neznámy hlas.
Zmätený Gil zakoktal. "G-Greg?"
"Prepáčte, Greg je práve v sprche." odpovedal neznámy. "Mám mu niečo odká..."
Gil rýchlo prerušil spojenie. Pár minút ticho stál uprostred obývačky neschopný pohybu. Nakoniec si zamrmlal. "No, problém je vyriešený. Zjavne nestrácal čas a našiel si niekoho iného. " Po dlhom dumaní, šiel do kúpelne. Kým si čistil zuby, pozoroval svoju tvár v zrkadle.
Pozri sa na seba. Som starý. Čo som si vlastne myslel? Takto je to asi lepšie. Lepšie pre Grega a aj pre mňa. Nikoho to neranilo. Nie? Prečo sa potom cítim ako by mi malo každú chvíľu puknúť srdce?
Potom veľmi, veľmi unavený odišiel do spálne a ľahol si. Stále sa obzerajúc, civel do tmy.
Kto bol ten čo zdvihol telefón? Nebol to Michael Andrews? Nie. Spoznal by som jeho hlas. Tak kto potom? Záleží na tom? Áno, záleží. Mne hej. Pohádali sme sa a vzápätí mal sex s iným mužom. Ako mi to mohol spraviť? Vie vôbec ako veľmi ma to ranilo? Som ranený? Áno. hrozne.
Ťažko prehĺtajúc, zaboril Gil tvár do vankúša, snažiac sa nevnímať obrázky ktoré sa mu mihali pred očami. Greg nahý, s iným mužom, mladý a krásny. Bozkávajúc jeden druhého. Gil zastonal, NIE. Prestaň na to myslieť. Ale predstavy nezmizli a pálili ho v hlave ako by mu noekto vypaloval do hlavy označenie. PRESTAŇ! No nedarilo sa mu zaspať a znovu si predstavil ďalší obraz ktorý robil zúfalejším ako predtým. Milujem Grega. Môže to byť tak? Je výstredný, hlučný, mrzutý, tak mladý... Gil vzdychol. Na druhej strane je premúdrelý, chutný, zábavný, sexy, milujúci, dobrosrdečný... Gril si znova vzdychol. Možno ho milujem. Ale čo na tom záleží? Greg ma zjavne nemiluje - a čo je ešte horšie - už ma nechce.

Aspoň spánok ho na pár hodín zbavil starostí.
Koniec 17. časti.......preložia Charlotte71 ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama