17. časť "Trapas"

16. října 2007 v 20:12 | Charlotte71 |  -Moje
Gil sa nahnevane hnal po chodbe a nazeral do každých dverí, snažiac sa nájsť Saru. Nikto mu nebude zasahovať do prípadu pokiaľ to sám nedovolí.
Kde do čerta je?! Ledva si pomyslel a skoro sa s ňou zrazil na chodbe.

"Gil." Usmiala sa.Ten ju schladil ľadovým pohľadom.
"Čo sa deje?" zamračila sa.

"Deje sa to, že už najmenej pol hodinu zháňam výsledky testov pre ktoré som si dnes bol u Prinstonovej. A vieš čo?! Sú fuč!" Sara už začínala rozumieť. Teraz príde uragán .pomyslela si a vopred sa pripravovala na prednášku o tom, že ignoruje rozkazy nadriadených a že nemá absolútne žiadny rešpekt. Tie slová už poznala naspamäť a naposledy si ich musela vypočuť aj od Ecklieho. No skôr ako sa na jej hlavu zosypala spŕška výčitiek, vysvetlí mu to.
"Všetko ti vysvetlím." Gil ju chytil za zápästie a pritiahol ju bližšie k stene aby nikomu neprekážali v ceste. Bol nebezpečne blízko, až tak že cítila jeho dych na svojej tvári.
"Sara myslel som, že keď raz niečo poviem, tak to platí." Zasypel a pozrel jej priamo do očí. Sara mu pohľad smelo opätovala.
"A ja som si zase myslela že si raz povedal, že každá pomoc je dobrá hlavne v tých prípadoch, keď nás tlačí čas. "Každú chvíľu tu snorí šerif a pýta sa ako sme pokročili s vyšetrovaním a právnik toho bastarda žiada prepustenie na kauciu, tak mi prosím nevyhadzuj na oči, že som sa snažila pomôcť!" povedala a musela sa nadýchnuť, lebo ledva lapala po dychu. Mohla za to aj jeho blízkosť. Gil na ňu pozeral ako obarený a nebol schopný slova. To bol jeden z mála prípadov, keď nevedel čo povedať. Sara ostražito čakala na jeho reakciu. To čo spravil, čakala najmenej.
Uškrnul sa a pobavene prehlásil: "Odjakživa si bola tvrdohlavá, už na univerzite."
Sara sa len pousmiala.
"Najmä na tvojich prednáškach." Doplnila ho a usmiala sa.
"Mrzí ma že som ti zasiahla do prípadu. Už sa to viac krát nestane."
Gil sa nad tým viac nepozastavil a spýtal sa jej čo zistila.
.....
Cloe práve skončila rozbor nejakých vlasov čo jej dal Hodges a výsledky spolu s dôkazom strčila do obálky a zapečatila ju.
"Tak to by bolo." Zamrmlala a pozrela na druhý koniec miestnosti kde Hodges hopkal okolo mikroskopu. Uškrnula sa a vzala zo stola fľašu s vodou aby so po náročnej práci konečne napila. Keď vedľa seba zbadala tú kopu vzoriek, vlasov, vlákien a krvi čo ju ešte čakalo, mala chuť sa rozplakať. Unavene vzdychla a hodila sa na stoličku. Pozrela na hodiny, ktoré ukazovali šesť hodín.
"Prestávka?" podišiel Hodges k jej stolu a milo sa usmial. Silene mu úsmev opätovala a zdvorilo odpovedala. Nemala náladu rozprávať sa s ním. No on sa zjavne nedal odbiť.
"Počuj, končím tu okolo deviatej. Nechcela by si potom skočiť na večeru?" stíšil pri tom hlas a žmurkol na ňu.
"To má byť pozvanie na rande?" spýtala sa udivene a musela sa niečoho pridržať aby z tej stoličky nezletela.
"Ber to ako chceš." Neprestával sa usmievať a nahol sa bližšie. Cloe tam iba sedela s ústami otvorenými dokorán. Na rande? S Hodgesom? Mozog jej vypovedal službu a nevedela čo má na to povedať. Nechcela ho uraziť, no nevedela ako mu šetrne oznámiť, že nemá záujem stráviť s ním nudný večer. Nudiť sa môže aj doma pri telke. Určite by sa iba vypytoval ako to mal vo zvyku aj tu a ktovie aké návrhy by od neho ešte dostala. Pri tej predstave jej žalúdok spravil salto. Podľa jeho výzoru jednoznačne čakal kladnú odpoveď. Popri tom ako sa jej z rozmýšľania skoro parilo z uší, začula Catherine ako na niekoho vykrikuje na chodbe.
"Čo tu do čerta robíš? Grissom ťa zabije."
Vystrelila z kresla ako strela a vybehla von. Úplne na Hodgesa zabudla a nechala ho tam stáť. Iba za ňou nechápavo hľadel. Pozrela na pravo no nikoho nevidela. Obrátila hlavu opačným smerom a zbadala čo hľadala.
"Greg!!!" zvreskla tak že polovica zamestnancov vykukla čo sa deje a rozbehla sa na koniec chodby. Greg sa rýchlo obrátil a ona sa mu vrhla okolo krku. Všetko ho tým nárazom zabolelo, no neprotestoval, iba ju tuho objal. Tomu sa hovorí privítanie. Pomyslel si, a v duchu sa usmial. Takto tam stáli v objatí, keď Cloe otvorila oči a všimla si ako na nich všetci hľadia. Prišla aj Sara s Warrickom. Keď zbadala ich veľavýznamné úsmevy, rýchlo sa odtiahla a odkašľala si.
"Ehmm...Vitaj späť." Usmiala sa naňho a ustúpila o krok vzad, aby sa mohol privítať aj s ostatnými. Keď ho vyobjímala aj Sara, Catherine sa spamätala ako prvá a opäť sa doňho pustila.
"Viem že som tu nemal byť." Prerušil ju netrpezlivo Greg.
"Prepustili ma o deň skôr, tak som vás prišiel pozrieť."
"Ako to že o deň skôr?" čudovala sa Sara.
"Mám talent ľudí presviedčať." Uškrnul sa a poškriabal sa vzadu na hlave.
"Ale mňa nepresvedčíš, ani keby si bol samotný pápež." Ozval sa hlas za ich chrbtami a všetci sa obrátili.
"Grissom." Usmial sa Greg .
"Som rád že si zase v poriadku." Podal mu ruku a potom mu do nej vložil malý papier. Greg ho otvoril a zamračil sa. Bol to papier o ktorom mu hovorila Sara.
"To nemyslíš vážne?!" povedal a hlas mu od jedu preskočil.
"Nemienim o tom s tebou diskutovať." Prerušil ho Gil a pokračoval: "Chápem že chceš pracovať, ale si po úraze a potrebuješ odpočinok." Uzavrel debatu a obrátil sa na Catherine.
"Odvez ho prosím domov." Catherine prikývla a pozrela na Grega pohľadom: Ja som ti to hovorila.
"Nemôže pracovať aspoň v labáku? Mám práce vyše hlavy a nestiham, pomoc by sa mi zišla. A Greg je profík." Zastala sa Grega Cloe a pozrela na Gila prosebným pohľadom.
Greg k nej prekvapene otočil hlavu. Bol jej za to nesmierne vďačný. Gil zjavne váhal.
"Nepozerajte tak na mňa dočerta!" zavrčal. Ostatní s Cloiným nápadom súhlasili.
"V poriadku." Vzdal to a prevrátil očami.
"Vďaka!" vykríkla Cloe a spontánne ho objala. Keď si uvedomila čo spravila, rýchlo sa odtiahla. Všetci sa dusili smiechom. Gil však na to nič nepovedal a obrátil a ku Gregovi.
"Ale dnes budeš doma a prídeš až od zajtra." Namieril naňho svoj ukazovák. Gregovi sa to nepáčili, no neostávalo mu nič iné, ako súhlasiť.
.....
Greg už bol pár hodín doma a nevedel čo by od nudy robil. Za ten čas stihol pol hodinový telefonát s mamou ktorá sa ho stále pýtala ako sa má, okúpal sa, najedol, pozrel pár filmov a teraz sa chystal previazať si ranu čistým obväzom. V tom niekto zazvonil. Kto to môže byť o takomto čase? Začudoval sa. Pozrel na hodiny na stene a rozbehol sa k dverám. Bezmyšlienkovite ich otvoril dokorán a zamrzol. Na prahu stála Cloe a pri pohľade naňho sa zatvárila rozpačito. Bolo neskoro, a on pred ňou teraz stál iba v boxerkách."
Pokračovanie nabudúce......Charlotte71








 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama