18. časť "Partytime" - dokončenie

17. října 2007 v 17:54 | Charlotte71 |  -By Dani
Partytime - dokončenie
Jeho kamoš Michael z toho neprestával robiť scénu. "Už som chcel po tebe vyhlásiť pátranie."
Ignorujúc ho, povedal Grega Alanovi: "Mohli by sme ísť domov?"
"Prečo? Iba sme prišli."
"Necítim sa veľmi dobre." No nebola to veľká lož.
Alanove oči boli plné pobavenia.
Gregovým vnútrom prebehlo -- Vie o tom. A to ho znova znepokojilo.
"Čo sa deje kamoš?" zaujímal sa Nick.
"Iba ma bolí hlava. Potrebujem si oddýchnuť."
"Možno si iba unavený naháňaním prízrakov."
Greg sa obrátil: "Čo?"
"No, práca v labáku a chodenie do terénu nie je práve ľahká práca, nemyslíš?"
"Ah...áno...možno," zamrmlal Greg. "Keď prídem domov hneď si ľahnem."
Alan sa postavil. "Postarám sa o to."
Greg sa znova začervenal a zaregistroval ako sa všetci uškŕňajú. Nemohol si pomôcť aby sa nestretol s Gilovym pohľadom.
Už viac nebol pobavený.
Až dovtedy si Greg nepomyslel že modrá farba môže byť taká ohnivá.
"Dobrú noc Greg."
"Brú šéfe." zamrmlal Greg.
Nick ich odprevadil k dverám.
Obliekajúc si bundu Greg stále počul ako Michael rozpráva.
"Pre pána kráľa, Greg bol dnes večer ale tichý, nemyslíte? Myslím že mu niečo je."
Greg ticho zastonal.
Nick ho chytil za rameno. "Je to až tak zlé?"
"Nie. Počuj, je mi ľúto že odchádzam tak skoro."
"Natráp sa preto. A o tom čo vyšlo najavo. Naše priateľstvo to nezmení OK?"
Greg sa usmial. "Ja viem. Tak zajtra v práci." Vonku kráčal k Alanovmu autu. Večer sa ešte nekončil. Jeho hraná bolesť hlavy začínala byť skutočná.
"Chceš o tom hovoriť?"
"O čom?"
"Tvojou posadnutosťou staršími mužmi."
"Neviem o čom..." Alanov úsmev ho poburoval. "Je to iba náhoda. nič viac."
"Vážne? Netváril sa tak."
"Grissom? On svoje pocity drží pod kontrolou, ver mi."
"Tak ako v kuchyni?"
Greg bol šokovaný. "Čo? Ty si..? To so bol ty...?"
"Nie. Nič som nevidel. Škoda. Iba som to predpokladal z jeho výrazu keď sa vrátil."
Greg nič nepovedal.
"Neskôr si mal rovnaký výraz. Vďaka za potvrdenie mojej domnienky."
"Všimol si to ešte niekto?"
"Nemyslím," upokojil ho Alan. "Možno tá ryšavá. Catherine. No?"
"Čo no?"
"Strážil si tvoj šéf pocity aj dnes večer?"
"Alan..." jeho prvá láska so sebou vyzerala očividne spokojná. "No ták, poznám ťa od tvojich šestnástich. Hneď som vedel o čo medzi vami ide."
"Mýliš sa. O nič nejde."
"Keď hovoríš Greggo."
"Nevolaj ma tak!"
"Ááá tak je to iba privilégium." zasyčal Alan.
"Prestaň! Nemáč dôvod byť takýto. Opustil si ma, pamätáš? Medzi nami, ako sa má tvoj obľúbený študent? Nemá tento rok už 23?"
"Neviem. Rozišli sme sa minulé leto."
"Ah, takže preto si sa vrátil k úbohému Gregovi. Aby si ho znova dostal do postele."
"Nie, iba som si myslel..."
"Nehovor mi o tom."
Alan zastavil auto. "Takže to nie je náhoda. Je to naozaj."
"Neviem. Grissom je strašne dobrý v skrývaní pocitov."
Alan sa usmial. "Ale dnes v noci ich neschovával však?"
Grega jeho otázky začali otravovať. "Pane Bože! Bol to iba bozk nič viac."
Neveriac svojim ušiam Alan trhol hlavou. "Bozk? Hah. Ty si si to nevšimol? Bol žiarlivosťou celý bez seba."
"Grissom? Dnes? Jasne."
Zaregisrujúc že ho neberie vážne, to Alan skúsil trocha inak. "Poďme sa rozprávať o tebe Greg. Miluješ ho?"
Greg sa naňho pozrel. "Som doňho buchnutý, jasné?"
"Odkedy?"
Greg sa zasmial. "Odjakživa."
"To vidím."
Nie nevidíš. Už dlho sa medzi nami nič nestalo. Začalo sa to pred pár týždňami a akosi...sa to skomplikovalo."
Teraz sa Alan začal smiať. "Skomplikovalo čo? Veď to máš na tom najradšej no nie?"
"Ako si pamätám, bola to tvoja vec." odpovedal Greg.
Alan priznal. "Možno máš pravdu. Takže, môžem ísť s tebou hore?" Alan ho chytil za ruku.
Na sekundu Greg váhal, pamätajúc si aké to bolo úžasné byť ním milovaný, no odtiahol ruku preč. "Nie, teraz by som chcel byť sám." Rýchlo otvoril dvere. "Dobrú noc."
Alan sa vzdal. "V poriadku. Dobrú noc." Naštartoval auto a odfrčal preč.
Greg si uvedomil ako veľmi mu odľahlo keď ho videl odchádzať. Takto je to fakt lepšie. Nebolo by totiž také ľahké odolať Alanovi keď s ním bude hore. Oh nie, určite nie, pomyslel si pamätajúc si na podobné situácie v minulosti. Keď otvoril dvere, hodil kľúče na stôl a zvalil sa na pohovku. Úľava zo samoty zmizla a vystriedala ho strašná prázdnota v srdci. Jeho posteľ nikdy nevyzerala taká chladná a opustená. Nemal ani najmenšiu chuť ľahnúť si a tak ostal tam kde bol, sám pre seby si vzdychnúc. Necítil sa na to aby si zapol telku. Necítil sa absolútne na nič. Hlasný buchot na dvere ho prebral. Ticho sa modliac šiel k dverám aby ich otvoril. "Dočerta Alan. Povedal som ti že..." padla mu sánka.
Ten kto vošiel bol Gil. "Predpokladám že tu nie je."
Greg prirazil dvere. "Čo tu chceš?!"
Gil sa naňho chladne pozrel. "Povedz mi, Greg. Bol lepší učiteľ?"
"Huh? Iba preto si prišiel? Šibe ti?"
So svojimi rontegovými očami uperajúcimi na Grega, pristúpil bližšie a Greg ustúpil.
"Vtedy v noci, to bol on kto zodvihol telefón?"
"Kedy v noci?"
"Keď si odišiel z reštaurácie."
Greg bol zarazený. "Volal si mi? Nevedela som o tom. Kedy presne?"
"Bol si práve v sprche. Predpokladám že to bol Alan kto to zodvihol."
"Je to možné," provokoval ho Greg. Pred tým ako sa Greg stihol uhnúť, doňho Grissom strčil. Zastavila ho až stena.
"Začal si sa so mnou hádať aby si mohol ísť domov pretiahnuť ho?" chcel vedieť Gil.
Greg sa mu chcel vyšmyknúť. "Nie."
Gil zdrapil Grega za opasok snažiac sa ho rozopnúť. "Poďme dokončiť čo sme začali."
"Prestaň!" zvreskol Greg.
Gil však neprestal.
"Prečo? Veď už nie sme v Nickovej kuchyni. Nikto nás tú nevyrušuje." svojimi šikovnými prstami sa mu podarilo rozopnúť opasok. Potom rozopol gombík a nasledoval zips.
"Prestaň s tým." rozkázal mu znova Greg.
Gilove ústa ho však umlčali a ruky mal tiež zaneprázdnené.
Greg sa vymanil. "Myslíš si že si sem len tak prídeš a ..."
Otočiac ho, ho Gil oprel o stenu a vzrušene mu zašepkal do ucha. "Áno, lebo VIEM že to máš rád. VIEM že to chceš."
Na moment mal Greg pocit že už nadokáže vzdorovať. No keď si aj Gil zacínal rozopínať opasok, Greg doňho strčil. "Nechaj ma ísť."
No Gil sa ho opäť zmocnil.
"Gil!" zaskučal Greg.
"Áno?"
"Prestaň." ticho prosil, už sa nebrániac.
"Šššš," tíšil ho Gil.
Gregovým hrdlom prebehol tochý vzlyk a znova sa začal brániť. "Prosím, ja..."
Pred tým ako to dokončil, Gil ho znova umlčal. "Už dlho som na teba čakal, čakal na túto chvíľu." vzdychal.
Greg vydal ďalší vzlyk a jeho telo opreté o stenu sa pomaly poddávalo.
"Si môj. Môj." Greg už ďalej nemohol odolávať a pomaly ale isto sa poddával.
Gregovo vnútro bolo rozpálenejšie ako samotné peklo. Nakoniec Gil lapajúc dych čakal kým Greg konečne prehovorí.
Trasúc sa poníženim, si Greg zdvohol nohavice. "No, tak tera si dokázal kto je tu šéf, a teraz je čas aby si vypadol."
Gil zažmurkal. "Myslíž že som sem prišiel iba preto? Tak to sa strašne mýliš."
Gil pristúpil ku Gregovi.
"Nie.....prestaň....prosím."
Zo zavrenými očami sa Greg oprel ostenu, rozhodiac rukami. "Oooooh. Prosím."
No na Gila to neplatilo.
"Oh Bože! Gil! Ja....nemôžem..." Bol blizko toho, aby všetko vzdal.
Zrazu Gil prestal. Lapajúc dych sa spýtal. "Chceš aby som prestal?"
Greg otvoril svoje horiace oči. "Neopováž sa!"
Gil pomaly pokračoval.
Stále nahnevaný Greg povedal: "Tak dlho ako budeš spokojný."
Gil sa postavil, tipycky sa usmevajúc. "Kým nebudem spokojný? Snáď ty nie?" Uživajúc si Gregovu zmätenosť vyzul si topánky. Nasledovali ponožky a nasledovali aj spodky. Nakoniec si dával dole tričko a Greg zamrmlal. "Čo sa...s tebou...deje?" Tričko spadlo na dlážku. "Čo sa deje? Som strašne nažhavený, to sa deje." Chytil Greg sa ruku a viedol ho do spálne, zavrúc za sebou dvere.
Hodiac ho na posteľ, Grega vyzliekol.
Greg ho užasnutý nechal pokračovať.
Gil sa jemne dotkol jeho líca. "No, asi sme to zobralo zo zlej strany." Nahnúc sa nad neho ho pobozkal na čelo. "Chceš...," bozk na nos, "to...." na ústa. "teraz pre zmenu jemnejšie?"
"Nie je to fér. Nemôžes ma tak ľahko dostať späť."
Na tvár sa mu znieslo asi tucet borkov. "Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa."
Prvý krát po mnohých dňoch ho Greg obdaroval obdivným úsmevom. "Oh vážne?" Zrazu Greg Gila potlačil a zrazu bol na vrchu on. Uškŕňajúc sa teraz nad Gilovym prekvapenim, povedal: "Tak sa teda poďme hrať."
Odosť neskôr Greg stále ležiac na posteli zízal na strop spomínajúc si na posledné udalosti. Už viac nebol nahnevaný, iba vyčarpaný. Vzdychol.
Gil, ležiac vedľa neho sa zrazu spýtal: "Čo je?"
"Nič."
"No tak, vysyp to."
"Čo to je?"
"Huh?" Gil bol zmätený.
"Čo pre teba znamenám?"
"Čo?"
"Milenec, priateľ, alebo sexuálny objekt?"
Gil zdvihol hlavu. "O čom to hovoríš?"
"Iba odpovedz na otázku." Gregov hlas znel dosť vážne.
"Prirodzene že si môj frajer." povedal jemne Gil.
Greg bol úplne prekvapený. Potom sa otočil a pritisol svoje telo ku Gilovmu.
Starší muž ho jemne pokarhal. "Musíme sa o tom baviť teraz v noci? Nemohol by si ísť spať?"
"V poriadku," súhlasil Greg, pretočiac sa na svoju stranu postele. Potom sa pár krát zhlboka nadýchol pred tým ako znova otvoril ústa. "Gil."
"Čo zase?" zavčal Gil.
"Milujem ťa."
Gil vystrašene na pozeral v tme na jeho siluetu. Miluje ma. Mopvedal že ma miluje. MŇA. Dobrý Bože. Ako ma môže milovať? Ako to môže povedať nahlas? Čo čaká že poviem? Milujem ťa tiež? Gil úporne premýšľal. Ak by neodpovedal, mohol by Grega zraniť. No ak by mu o sebe povedal niečo zlé, tak to by bolo asi ešte horšie. Tak čo? Nakoniec sa rozhdol povedať pravdu. "Strašne ma mrzí ako som sa k tebe v tej reštaurácii správal. Bolo to neznesiteľné. Jedné dobré ospravedlnenie by bol že nevychádzam dobre s ľuďmi. Nikdy som nevychádzal. Hlavne s tými ktorých mám rád a na ktorých mi záleží."
"Ja viem," zašepkal Greg.
"A prepáč že som ti zničil tričko."
"To je v pohode. Bol to jedno z mojich najobľúbenejších." jeho hlas bol plný pobavenia.
To Gila povzbudilo. "A teraz choď spať Greggo. Obaja si potrebujeme odpčinúť."
"A či je to vina?"
Gil natiahol ruku a jemne Grega hladil po líci. "Moja. Iba moja."
O pár minút neskôr mu Gregove pravidelné odfukovanie napovedalo že už spí. Až vtedy ho Gil prestal hladiť. Bojím sa, pomyslel si. Bojím sa svojich citov k nemu. Začina mi na ňom strašne záležať. A to vôbec nie je dobré. Nemáme pred sebou žiadnu budúcnosť. Nefungovalo by to medzi nami. Viem to. Čoskoro by som ho začal nudiť. Nie som muž s ktorým by mohol žiť. Nedokázal som mu to už? Spomínajúc na minulosť sa mu zovrelo srdce. Nikdy by som sa nezmenil. Nikdy. Nikdy nezabudol na beznádejnú lásku ktorá mu vtrhla do života a hneď aj bolestivo odišla. Odvtedy sa roky snažil nedávať svoje pocity najavo, aby sa znova nezaľúbil. Ale teraz sa to stalo. S Gregom. Nechápal ako....si práve Greg o všetkých získal jeho srdce. Ale bolo to tak. O áno, bolo. To je to čoho sa bojím. Jedného dňa príde na to kto som. Takže je lepšie skončiť to teraz hneď. Postav sa a odíď, HNEĎ! Ale nevstal, ani sa nepohol z miesta. Vyčarpaný a -- čo bolo dôležitejšie, unavený zo samoty, zostal cítiac veďla seba Gregovo teplé telo. Zaspal.
Koniec 18. časti.....preložila Charlotte71 ♥
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama