21. časť "Katastrofa"

17. října 2007 v 18:01 | Charlotte71 |  -By Dani
Katastrofa...
Jim Brass už niekoľko dní a nocí riešil najhorší prípad v meste a jeho myseľ bola už zúfalá a potreboval si odpočinúť. Ešte horšie bolo že cítil ako strašne potrebuje aspoň pohárik. Silný a lahodný pohárik, aby zapil svoj hnev. To čakanie ho strašne desilo. Deprimovaný, šiel domov a snažil sa nevšímať si všetky tie blikajúce, pozývajúce bary ktoré po ceste míňal. Znásilnené dievčatá. Iba malý pohárik. Mŕtve deti. Tak je to. Zničené životy. Nebolelo by to. Jeho dom bol iba prázdne miesto naplnené osamelosťou. Silno zovrel volant. Iba pár pohárikov a na všetko by zabudol, možno aj na vlastný smútok. Zhlboka sa nadýchol. NIE. Nie, neurobím to. Dobre viem čo sa so mnou stane ak sa napijem. Dlhujem to dcére, priateľom a hlavne sám sebe aby som ostal triezvy. Už mnoho krát sa pozabudol a potom to ľutoval. No už viac takú chybu neurobí. Nezáleží na tom čo sa deje okolo. Rozhodne tuhšie zovrel volant. Idem domov. Tak.
Dvere baru ktorý práve minul sa otovrili a mladý muž sa vytackal von a spadol na zem.
Nenapraviteľný pijan, Pomyslel si Jim, no ľutoval ho. Ja naozaj nie som ten pravý ktorý by mal súdiť ľudí ako je on.
Muž sa zdvihol na kolená a poobzeral sa okolo.
Jim prekvapene zažmurkal. Greg Sanders! Čo do čerta? Dupol na brzdu a prudko zastal. Vodič za ním doňho skoro narazil a keď ho odchádzal, ukázal mu oplzlé gesto. No Jim sa iba usmial. Jeho pozornosť sa znova obrátila na mladého kriminalistu ktorý ležal na chodníku. Chvíľu naňho len tak zízal spoza okna svojho auta.
Nakoniec Greg zaostril pohľad, zazíval a postavil sa na nohy. Tackovao sa otočil aby odišiel.
Jim rýchlo zaparkoval auto a vybehol aby ho dohonil. "Sanders! Stoj!"
Sanders však pokračoval v ceste.
Ešte pár krokov a Jim ho chytil za rameno. "Hej! Kam ideš?"
"Domov." zabľabotal Greg. "Čo si si myslel?"
"Nechaj nech ťa odveziem."
"Nie, vďaka." striasom Jimovu ruku zo svojho ramena.
"No ták, veď nie si schopný dopraviť sa tam bezpečne sám. Si pekne sťatý."
"Vážne?" sucho zavtipkoval Greg. Jeho veľké hnedé oči boli kalné a smutné.
"Povedal by som že hej." Odpovedal Jim, trochu pobavený. Grissomov obľúbený chlapec. Alebo ani nie? Opatrne Grega odviedol do svojho auta a zapol mu bezpečnostný pás. Nebránil sa.
Zrazu Greg zamrmlal. "Je to jeho chyba."
Jim sa spýtal. "Koho chyba?"
"Ty to nevieš?" vyprskol Greg agresívne.
Jimovi mykalo perami. Začína to byť sranda. "Nie. Kto si neváži tvoju lásku?"
"Huh?"
Mladý kriminalista bol ako vygumovaný. Bolo zjavné že asi zabudol čo práve povedal. "Kto ťa odmieta?" Zopakoval Jim pomaly, ako keby hovoril k dieťaťu.
"Nikto." Zrazu bol Greg pri zmysloch a popieral svoje priznanie.
"Čo ti Grissom spravil?" Spýtal sa jemne Jim, snažiac sa skryť úškrn.
Greg naňho zízal. "Ako vieš..." začal, no v tom stíchol. Rýchlo zavrel oči.
"Mýlim sa?"
Žiadna odpoveď.
No, kto mlčí, ten svedči. Pomyslel si Jim. "Tak poďme, zavezieme ťa domov." Nepočujúc žiadne námietky, naštartoval Jim auto, otočil ho a namieril si to ku Gregovi.
"Privádza ma do šialenstva." pokračoval zrazu Greg. V tom mu opäť zlyhal hlas a na chvíľu sa odmlčal.
"Vidím." posmelil ho Jim aby pokračoval. "Ako presne?"
"Robením....ničoho," bľabotal Greg. "Želám si aby bol, aby bol..." nešťastne si vzdychol.
"Rozumiem."
Greg medzi vzdychom niečo povedal. Jim si ho nevšímal az kým Greg nepotiahol Jima za rukáv. "Nie...domov nie. Chcem....potrebujem vidieť Gila."
Jim stisom pery. Je to stále lepšie a lepšie. "Mám ťa tam zaviesť?"
"Áno, prosím. Je to kretén, ale...ale aj tak ho potrebujem vidieť. Som iba úbohý a ....a..."
"...veľmi opitý," dokončil zaňho Jim, zatiaľ čo vytiahol mobil a vyťukal Gilovo číslo. "Najprv mu zavolám."
"V poriadku." súhlasil. Gregova hlava narazila o okno auta.
Telefón niekto rýchlo zdvihol. Soal jeho priateľ pri telefóne alebo čo? "Grissom."
"Prepáč že vyrušujem, Gil. Ide o Grega. Veľa toho vypil a ..."
"Nie. Prosím, nie." počil Gila zastonať.
"Našiel som ho pred barom....pekne sa v tom bare nabúral..." Pokračoval Jim. Nepočil však žiadnu odpoveď. "Gil?" Zvýšil hlas. "Gil, si tam ešte?"
"Áno, som tu." odpovedal Gil. Znel dosť zničene, horšie, znel úplne zdrvený.
Jim sa o to začal viac zaujímať. O čo tu ide? "Ako som povedal," zopakoval pomaly," Greg je veľmi opitý. Našiel som ho pred barom...úplnu sťatého pod obrez Boží."
V telefóne bolo počuť strašný zvuk. Gil plače? Prečo? "Gil? Čo sa deje?"
"Nič. Iba....iba som ťa zle pochopil." smrkal Gil.
Čo do čerta? Gil Plače. "Greg s na teba pýta."
"Naozaj?´"
"Áno. ?ôžem ti ho priviesť?" odmlka pokračovala. Aj po telefóne vycítil Gilov nepokoj.
Nakoniec povedal. "Áno, priveď ho."
"Fajn. Budem u teba o pár minút." Položil telefón a pozrel na Grega. Vyzeral dosť bledo. Má ho prebrať? "Si v poriadku?"
"Áno, som len...unavený." znova sa rozhovoril. "Povedal že môžem prísť?"
Jim otvoril ústa, no Greg mu nedal šancu niečo povedať.
"Nehovor mi. Nevadí. Urobím čo chcem ja. Už mi nebude rozkazovať. Jasne, v práci je môj šéf, ale nie doma. Doma ma nemôže len tak umlčať. Už o nás nechcem nič tajiť. Nikdy viac. Už som otrávený jeho tajnostkárstvom. Mám toho dosť. Serie ma to, a ak si Gil myslí..." Gregovi sa po celú cestu nezastavili ústa.
Jim bol čím ďalej tým viac pobavený, to bol ten najzložitelší príbeh lásky aký kedy počul. O pár minút neskôr sa už štverali hore schodmi do Gilovho bytu.
Greg stále niečo bľabotal. "Už sme tu? Dúfam že si nemyslí že som tu preto aby som sa ospravedlňoval, lebo to neurobím. Iba..."
Pred tým ako Jim stihol zakopať, si všimol že dvere sú otvorené.
Gil, vyzerajúc strašne, na nich zízal. "Poď s ním dovnútra." vydýchol nakoniec a natiahol sa za Gregom.
"Nechytaj sa ma," zamrnčal Greg. "Neprišiel som sa sem s tebou maznať a ani sa udobriť."
Gilovi ovisla ruka a jemne sa začervenal.
"Pokoj chlapče, pokoj," tíšil Grega Jim. "Nehovor nič čo budeš ráno ľutovať. Uložím ťa do postele. Gil ostane tu."
Gil zamrzol.
Jim ho ani nemohol počuť dýchať. Keď uložil ožratého Grega do postele, našiel Gila sedieť na gauči, pretierať si oči. "Takže tie klebety su teda pravda, však?"
"Aké klebety?" povedal Gil, teraz naozaj prekvapemý.
Brass sa uškrnul. "Ja som ten posledný čo by ti to mal povedať."
"Vie o tom niekto?" zaujímal sa Gil. Očividne konečne prestal predsterať akoby o nič nešlo.
"Vedia čo?" položil mu otázku Brass.
"Nemám náladu na túto hlúpu hru. Pred pár minútami som vybuchol kvôli....no...kvôli ničomu a stále..."
"Veď ja nie som ten kto túto hlúpu hru začal, alebo áno?" povedal Jim veľmi mierne.
Gil zažmurkal, vyzerajúc dosť bezradne. "Ja viem."
"Prečo si vlastne tak šalel?" Jimov hlas bol pokojný, no rozhodný a čakal na odpoveď.
No nedostal ju. "Pre nič. Iba som sa unáhlil. Iba som si myslel že Greg je..." jeho hlas sa zlomil.
"Že je čo?" povzbudzoval ho Jim aby pokračoval.
"Má to niečo s tým čo sa stalo veľmi dávno. Na tom nezáleží. Nechcem o tom hovoriť."
"Pozerajúc sa teraz na teba myslím, že na tom záleží a dosť."
Gil zakoktal. "Nie je to preto..."
"Viem že nie, ale tvoje city ku Gregovi Sandersovi ťa vedú k tomu, že sa správaš trochu netipycky." Aby vyjadril svoje sympatie, stisol Gilovi rameno.
"Nie su tu žiadne city. Naozaj nie. Je to iba..."
"Nechci mi poevedať že je to iba blbosť, Gil Grissom. Viem že na to si príliš dobrý. Nikdy by si sa nedostal do tejto pozície kvôli blbosti."
"Na tom nezáleži."
Jim odfŕkol. "Je vôbec niečo na čom záleží?"
"Toto nikam nevedie," Gil prepočul otázku. "Sme strašne rozdielni..."
"Žartuješ? V čom ste vy dvaja tak rozdielni?" zachichotal sa Jim.
"Ale nemyslíš si že sme každý ako z iného sveta?"
"Greg je presne tvoja kópia - ibaže v mladšom prevedení."
"Tak a máš to. Vekový rozdiel..."
"Ale prosím ťa, s týmto na mňa nechoď. Obaja ste posadnutí prácou, máte divný zmysel pre humor, máte problé udžať si jeden účes dlhšiu dobu, každý máte dosť divné hobby...mám pokračovať?"
"Nie," zašepkal dojato Gil.
"Faktom je že sa k sebe hodíte pefektne."
"Nikdy som si to nevšimol."
"Tak potom som rád že som ti otvoril oči. Načo sú priatelia? Už sa cítiš lepšie?"
"Trochu." vzdychol. "Iba som dosť unavený. Myslím že potrebujem ísť do postele."
"Skvelú zábavu." vidiac ako sa Gil červená, sa Jim uškrnul.
"Iba, aby som sa vyspal." povedal obranne Gil a šiel s ním k dverám.
"Keď to ty hovoríš," stále ho dráždil Jim.
Gil ho obdaril chladným pohľadom.
"Počúvaj, verím že už veľa ľudí vie o čo ide medzi tebou a Gregom. No sú príliš taktní aby niečo povedali."
"Si si istý?"
"Určite. Nemaj obavy."
"A čo Sara?"
"Nie, myslím že niečo tuši."
"Vedel som to." vzdychol si nešťastne Gil.
"Je to problém?"
"No, vieš, Sara..."
"Samozrejme že viem. Všetci to vedia. Je iba jedna vec čo môžeš spraviť. Povedať jej pravdu. Ľahšie sa z toho dostane. Je lepšie byť úprimný ako to pred ňou tajiť kým na to sama nepríde."
"Viem že máš pravdu, ale nie je to ľahké."
"Nie, to nie je."
"Dobrú noc, Jim. Vďaka že si Grega dopravil celého domov."
"Bez problémov. Tento incident bol dosť zábavný a pomohol mi zabudnúť na vlastné problémy - aj keď iba na chvíľu." Jim naňho žmurkol.
Pokračovanie nabudúce...Preložila Charlotte71 ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama