21. časť "Katastrofa" - dokončenie

17. října 2007 v 18:03 | Charlotte71 |  -By Dani
Gil zavrčal a rýchlo zavrel dvere. Catherine....Atwater...Robbins...Jim. ..povedal že to všetci vedia. Všetci. Gil bol prekvapený že sa už druhý krát za tento deň nezložil. Kto ďalší o tom ešte vie? Premýšľal. Hodges? Toto zistenie ho znepokojovalo. Nie on nie, prosím. Všetci len nie on. Neúmytý zamieril do spálne a našiel Grega spať tak ako bol, v šatách, hlasno chrápajúc. Je v poriadku. To je to na čom záleží. Gil mu opatrne rozopol džínsy a dal mu ich dole aby sa mu lepšie spalo.
Greg niečo zamrmlal, no nezobudil sa.
Pozrejúc sa na svoju mladú lásku, si ľahol vedľa neho a cez oboch pretiahol prikrývku. Musím sa porozprávať. To je to prvé čo zajtra spravíme, sľúbil si.
Začnúc znova chrápať, Greg chtil prikrývku a tuhšie sa do nej zavinul.
Gil sa usmial. No nie je toto láska? Ak niekoho milujete, máte ho radi aj vtedy keď je ožratý a chrápe. To bolo to posledné na čo pomyslel pred tým, ako nasledoval Grega do ríše snov.
Hneď ráno otvoril Gil oči a uvidel Grega ako si oblieka nohavice. Vzduch bol presýtený skrývanými emóciami.
"Odchádzam."
"Myslel som že by sme sa mohli porozprávať," nesúhlasil Gil.
"O čom?" obil si Greg tenisky a znežne sa obzrel v zrkadle.
"Mark. Viem že si v zásuvke našiel jeho fotku."
Greg prekvapene zažmurkal. "To s Markom nemá nič spoločné."
"Tak o čom je to teda?" povedal Gil, teraz už dosť zmätený.
"Domysli si."
"Je to o nás?"
Urazený, sa Greg zaškeril. "Nás? Nie je žiadne my. Som iba tvoja hračka. Som iba vhodná náhrada za tvojho miláčika Marka."
"To nie je pravda." Naozaj to tak nie je?
"Je to pravda!" nahnevane zvreskol Greg. "Iba niekto do postele. To som pre teba. Rád ma využívaš, no nechceš aby nás spolu niekto videl. Nitko ešte neviem že sme spolu."
"Šerif o tom vie." nespomenul Jima.
"On sa nepočíta. Hovorím o priateľoch."
"Vieš aká je naša situácia delikátna. Ecklie čmuchá v každom kúte. Ak by to o nás zistil, naša kariéra skončila."
"To mi je jedno."
"No, to je ten rozdiel medzi nami. Mne to jedno nie je."
"Naozaj neviem načo som sem prišiel." vyštekol Greg ako nejaký pes. "Nedá sa s tebou rozprávať. Nikdy sa nezmeníš. Ty a ja, to nikam nevedie."
"Vždy som ti hovoril..."
"V poriadku. Všetko je to moja chyba. Viem. Ale už nechcem byť tvoj malý laborant. Musel som byť asi šialený že som toto nespravil už skôr."
"Greg, počúvaj, vždy je tu nejaké riešenie..."
Greg si zúrivo prstami prehrabol vlasy. "Áno, je. Padám. Je koniec."
"No, ak je to tvoje konečné rozhodnutie, už ťa nechcem vidieť," súhlasil, aj keď to tak necítil. Ako keby pozeral nejaký film videl, ako Greg odchádza. Má pravdu. Gil počul ako treskli dvere a stále nič nespravil. Toto - my - nikam nevedie. Nikdy sme nešli spolu von, nikdy sme nenakupovali, nikdy sme sa nevybrali na prechádzku a nikdy sme spolu nenavštevovali priateľov. Dokonca ani naše rodiny o nás nič nevedia. Vlastne sme sa o svojich rodinách ani nebavili. O Gregovej rodine neviem nič. Nikdy som sa o tom nezaujímal. Až teraz keď je koniec som si to konečne uvedomil.Išlo iba o sex. Po dlhom čase si len tak ľahol na posteľ, počúvajúc svoj vlastný dych. Som zbabelec. Greg mal nakonec toľko odvahy aby sa so mnou rozišiel. A ja som to nedokázal. Chcem byť s ním, no nechcem sa nijak viazať. Napriek tomu že som Pán vyšetrovateľ, ako ma raz nazval Greg, nemám ani potuchy ako by som vyriešil svoj vlastný problém. No, raz mi Catherine povedala že veľmi nevychádzam s ľuďmi. A toto je dôkaz že mala úplnú pravdu. Úplne deprimovaný si prikrývku pretiahol cez hlavu. Aj Mark mal pravdu. Drahý Mark. Tá nehoda bola zámer, alebo len nešťastná náhoda? To polícia povedať nevedela. No nikdy som im nepovedal že sme sa tú noc pohádali. Nikdy som to nepovedal nikomu...Prestaň na to myslieť, pre Boha. Nerob tento deň ešte horším. Vyskočil z postele a šiel sa osprchovať. Sprchoval sa asi hodinu.
Večer Greg, stále po opici, prišiel do labákov. Spomienky zo včerajšej noci boli rozmazané. Oh, vedel že strácal čas sebaľútosťou, Brass ho vyzdvihol a odviezol ku Gilovi, no nepamätal sa na to čo robil alebo povedal. A to nebolo veľmi dobré. Iba Boh vie čo asi tak povedal Brassovi. Nevadí. Teraz to nemôžem napraviť. Ale je tu niečo iné čo ma zaujíma. Tak rýchlo ako to je možné. Nerád to robím, ale už na tom nezáleží. No je potrebné urovnať to. "Hej Hodges, potrebujem s tebou hovoriť."
"O čom?" znela jednoduchá odpoveď. Hodges ani nezdvihol zrak od mikroskopu.
"Ospravedlňujem sa za svoje včerajšie správanie," pokračoval. "Bol som totálne mimo a je mi naozaj ľúto čo som ti spravil."
Teraz získal Hodgesovu pozornosť. "Prosím." povedal, ukazujúc Gregovi nadvihnuté obočie. "nelichoť si. Ledva si sa ma dotkol."
"O to mi nešlo..."
"Udieraš ako baba."
Greg kypel zlosťou, no snažil sa ovládať. "To je jedno. Dúfam že prijímeš moje ospravedlnenie."
"Jasné." Mužov hlas bol plný výsmechu.
"Vďaka." Greg sa otočil.
"Neobímeš ma?"
"Čo?" zakričal Greg a otočil sa späť.
Hodges sa veselo zaškeril. "Chcel by som objatie od Grissomovho obľúbeného chlapca aby som vedel že to myslíš vážne."
"Nikdy," odvrkol Greg a zabudol na dobré správanie.
"Prečo nie?" zaliečal sa mu a pristúpil bližšie.
"Presne ako si povedal, som Grissomov chlapec, nie tvoj," trúfol si povedať.
"Chceš moju radu o našom šéfovi?" povedal Hodges, prepaľujúc ho pohľadom, až nebezpečne modrým.
"Vlastne ani nie," precedil cez zuby Greg. "Ak by som niekedy potreboval radu, bol by si ten posledný..."
"Tak už konečne dospej." položil svoju dlaň na Gregovu ruku.
"Ž- Žartuješ?" vychŕlil podráždene Greg.
"Nie, hovorím vážne." Hodgesov úškrn sa prehĺbil. Jeho modré oči ho fascinovali.
Greg cítil úplne stratený a zmätený. Hodgesov pobavený úsmev ho prenasledoval. Čo sa vlastne stalo? Jasné, mal som s týmto mužom aj horšie konflikty, ale tento bol....iný....toto bolo úplne trápne...
"Greg!"
Vystrašený, sa Greg otočil a pozrel dole do haly. Bola tam Dennis, stojac blízko pri vysokom mužovi ktorý sa mu podobal. Otec, predpokladal Greg. Nahodiac svoj úsmev Greg kráčal priamo k nim a priateľsky Dennisa potľapkal po pleci. "Nazdar. Ako žiješ?"
"Už môžem ísť domov."
"To rád počujem."
"Toto je môj otec."
"Dobrý deň pán Epson."
"Pán....Sanders, správne?"
"To je správne."
"Môj syn mi povedal že ste k nemu a jeho bratovi Scotymu boli veľmi milý. Chcel by som vám za to poďakovať."
"To nič nebolo. Sú to úžasní chlapci, nedali nám dôvod na problémy."
Dennis sa začervenal. "Vidíš, hovoril som ti ocko."
"Je mi veľmi ľúto vaša strata pán Epson." dodal Greg ľútostivo.
"Vďaka."
"Mohol by som s Gregom na chvíľu hovoriť ocko?" spýtal sa hanblivo Dennis.
"Načo?" Pán Epson sa zamračil.
"Prosím. Iba sa s ním chcem rozlúčiť." prosil Dennis.
"V poriadku mladý muž," povolil otec, "ale rýchlo. Budem čakať v aute. Dovidenia pán Sanders." Hrbiac sa odkráčal preč, zjavne sa snažiac byť silný a skryť svoj smútok.
"Povedal si mu to?" Pokračoval Greg keď boli sami.
"Nie, ale poviem..."
"Mal by si mu to povedať."
"Sľubujem že mu to poviem. Ale nie teraz. Potom."
"To dúfam."
Dvere naľavo sa otovrili a vošiel Gil Grissom, skoro sa s nimi zraziac. Na chvíľu na nich zízal a tak sa ponáhľali dole chodbou.
Vystresovaný, sa Greg otočil sa Gilom a vzdychol, celkom zabudnúc na Dennisa.
"On JE tvoj frajer však?"
"Áno, Dennis," vzdal to, už unavenú klamať.
"Whoa. Ale je o dosť starší ako ty."
"Znova máš pravdu, Dennis." súhlasil, mierne pobavený.
"Miluješ ho?"
"Ako sa má Scotty?" rýchlo zmenil tému. Milujem. Oh do čerta, jasné že milujem.
"Je v poriadku. Je doma s mamou."
"Ako sa cítiš?"
Dennis priznal. "Ani neviem. Myslím že dosť deprimujúco."
"Je na teba tvoj otec nahnevaný?"
"Zúril, no porozprávali sme sa."
"To je dobre."
"Ale je strašne smutný kvôli Robovi. Videl som ho ako plače."
Greg znova stisom chlapcovo rameno. "Je mi to strašne ľúto. Chceš moje číslo? Ak ťa bude niečo trápiť, môžeš mi kedykoľvek zavolať."
Dennis sa nepatrne usmial. "To by bolo skvelé." Vytiahol mobil a naťuka si Gregovo číslo. "Mám ho. Mal by som už ísť."
"Dávaj si na seba pozor."
"Ty tiež."
"Uvidíme sa!"
"Čoskoro," povedal povzbudujúco Dennis, no jeho oči sa naplnili slzami. "Mimochodom, tvoj frajer nás pozoruje." dodal a odišiel.
Zvedavý, sa Greg pozrel cez rameno a prichytil Gila. Dennis mal pravdu. Jeho šéf a láska ich pozoroval, vyzerajúc dosť utrápene, možno až zronene. Moment pominul a Gil opustil halu. Greg sa zamračil. Čo sa deje Gil? Žiarliš? Na chlapca? No ták. Ty si ten kto má slabosť pre mladších chlacov, nie ja.
"Hej, Greg. Si tu aby si pracoval alebo sníval?" tľapla ho Catherine po chrbte.
"Huh?"
"Potrebovala by som pomoc na jednom prípade."
"No jasné. Iba povedz čo mám robiť." Stále pracuj, tak. Prestaň myslieť na muž ktorý za to nestojí. Je tu mnoho iných mužov. Lepších mužov. Niekoho si nájdem a Gill Grissom sa bude trápiť. Bože! Prestaň! Znova to robíš.
Život na CSI netrápil ich osobné starosti. Riešením prípadu bol celý tím dosť zaneprázdnený a nemali čas myslieť na osobné problémy. Všetko slo hladko. No, skoro všetko. Dobrý pozorovateľ by si všimol niečo zvláštne pod všetkou tou prehnane hranou zaneprázdnenosťou.
Sarina chladnosť bola taká strašidelná ako Grissomove ticho. Gregove správanie bolo takmer alarmujúce, správal sa serióznejšie ako ktokoľvek z CSI. Zjavne stratil všetok svoj zmysel pre humor ktorý ho preslávil ako laboranta. Brass, na druhej strane, často toto všetko pozoroval so svojráznym úškrnom na tvári. Raz ho videli ako sa s Dr. Robbinsonom smeje v márnici. Vskutku nezvyklé. Možno sa starší muži zabávali na všetkých klebetách čo sa v labákoch povrávali za posledné týždne.
Greg volal Grissoma jeho menom, Greg zrazil k zemi Hodgesa, Sofia prisahala že videla Grega vychádzať z Grissomovho bytu, žena ktorá volala Grissoma "muž gay" , Sara plačúca a hľadajúca potechu v Nickovom náručí, Catherine a Nick ktorí zdieľali tajomstvo a Warrick ktorý sa zaviazal že to nikomu nepovie.
No bola tu jedna klebeta ktorá všetko zatienila. Veľká senzácia.
Na kriminálke, mladý, dobre vyzerajúci policajný úradník zbalil Grega a odsunul tak Grissoma na vedľajšiu koľaj. "O čo tu ide? na kriminálke nie je dovolené flirtovať."
Greg vybuchol. "Oh vážne? Ale bozkávanie bolo, však?"
"Vráť sa späť do práce!" ostro rozkázal Gil.
"Áno, pane."
"Nevolaj - ma - pane."
"Jasné - Gil."
Samozrejme táto klebeta, ako aj všetky ostatné, nebol potvrdená a nitko nevdel kto ju začal šíriť. No aj napriek ohováraniu šiel život na kriminálke normálne. Veď na koniec, klebety boli len klebety a nič dobré z nich zatiaľ nevzišlo však?
Atak bolo možné že to deštruktívne a nelogické správanie dvoch ľudí ktorí sa navzájom milovali bude pokračovať asi naveky. Potom, jedného dňa sa to však zmenilo šťastím v nešťastí.
Charlotte71
Napísala Dani







 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama