22. časť "Rozbité kúsky" - dokončenie

22. října 2007 v 15:24 | Charlotte71 |  -By Dani
Takže tu je dokončenie časti. na pokračovanie si budeme musieť dlhší čas počkať...ale myslím že to bude stáť za to..=)
Ubehol nejaký čas a Grega prepustili z nemocnice. Rany na tvári začínali beldnúť, no stále ich ešte bolo vidno. Život šiel ďalej. Zločiny neprestali, akoby nechceli aby sa úplne uzdravil. Akoby nechceli aby ďalší muž riešil ich záhady. Raz v noci, bol na kriminálke pokoj a všetci sedeli v odpočivárni, jedli, pili alebo si čítali. Všetci však mlčali. Dokonca aj Hodges, ktorý sa vystieral v kúte neprehovoril už päť minút a aj to iba preto, že ich všetkých ticho pozoroval.
"Dostal som pozvánku na entomologickú prednášku do San Francisca. Na tento víkend." prerušil ticho Gil.
"Zabav sa," zavtipkovala sucho Catherine.
Gil nadvihol jedno obočie. "Ako vieš že som sa rozhodol ísť tam?"
"Lebo ťa už poznám."
Usmial sa. "No, plánoval som že niekoho zoberiem so sebou." zrazu mu všetci z týmu venovali pozornosť. Vlastne, skoro všetci. Všetci okrem Grega. Najmladší kriminalistá prežúvajúc sendvič, stále čítal časopis.
"Greg?"
"Áno?" prehovoril s plnými ustami a zažmúril na Gila.
"Si pripravený naučiť sa niečo nové?" Gil hrýzol rám svojich okuliarov.
Catherine sa usmiala popod fúzy.
"Čo?" vyštekol nie veľmi priateľsky Greg. V posledných dňoch sa akosi vytratil aj jeho zmysle pre humor. Žiadne vtipkovanie, žiadna muzika, nič okrem práce. No toto všetko nemalo noč spoločné s nehodou ktorá ho skoro stála život. Mnoho ľudí si všimlo že sa to začalo ešte oveľa skôr. Niektorí dokonca poznali aj dôvod, ale radšej si to nechávali pre seba. Nebola to ich vec a tak to nepotrebovali rozširovať.
"Chcem aby si šiel so mnou do San Francisca zdokonaliť svoje schopnosti," radil mu Gil.
Greg hodil časopis na stôl. "Nechcem ísť."
"Prečo nie?"
"Stále sa necítim dobre."
"Ved si vrátil späť do práce či nie?" zamračil sa Gil.
"Áno, ale..."
"Toto nie je diskusia. To je rozkaz."
Greg si vzal svoje veci. "To vidím. Môžem už ísť?"
"Samozrejme." Gil hľadel ako odchádza. Netrúfol si pozrieť sa na ostatných.
Nick posunul svoju stoličku doazdu. "Ospravedlňte ma." Utekal za Gregom.
Catherine bubnovala prstami po stole. "Chceš niečo nariadiť aj nám?"
"Nie," vyštekol na ňu Gil.
"Fajn." usmiala sa a pokračovala v prehrabávaní sa v papieroch. Warrick mal znovu strčený nos v svojich dokuemntoch. Sara bez toho aby na niekho pozrela, prežúvala sedvič.
"Je dobré vedieť že tí bastardi neboli schopní zlomiť Gregovho ducha," vtrhol do toho Hodges. "Myslím že po tom všetkom dospel. Teraz si na rade ty." žmurkol na Gila. Catherinin úsmev sa prehĺbil. Gil ju za to nenávidel. Ale nevedel čo na to povedať. Znovu mal taký pocit, že akonáhle odtiaľto odíde, začne sa klebetenie. Nemohol im to dávať za vinu. No už mu to bolo aj tak jedno. Dokonca mu bolo jedno aj to že Ecklie na to všetko už prišiel. Bolo to za ním. Teraz mu záležalo iba na jedno. Získať späť Grega.
Nick zastavil Grega. "Hej, kamoš! Čo sa deje?"
"Nič."
"No ták. Poďme si dať niečo na pitie a porozprávame sa. Vidím že sa s tebou niečo deje."
"Oh, vážne? Neviem či si si to všmiol, ale niekto ma prednedávnom surovo zbil."
Nick pohodil hlavou. "Je v tom ničo iné."
Greg zaváhal. "Chcem byť sám."
"Kravina. No ták." položil mu ruku okolo pliec a Greg prekvapivo nenamietal.
O pár minút neskôr už sedeli v kaviarni. Greg sa pohrával so soľničkou a Nick odpíjal z Coly. "Čo sa deje v tvojom živote?" spýtal sa, snažiac sa prelomiť ľady.
Greg mykol pleacmi. "Nič moc."
"Si nešťastný?"
"Veľmi."
"Prečo?"
Greg zodvihol hlavu. V jeho tvári bolo vidno bolesť. "Klamal som ti, Nick."
"O čom?"
"O mne."
"V čom?"
"Mal si pravdu. Mám pre Grissoma strašnú slabosť."
Nick sa vľúdne usmial. "Ja viem."
"Strašne ho milujem."
"Ja viem."
"Oh."
Nick sa uškrnul. "Môj domov je môj hrad. Mysleli si si že si môžeš užívať v mojej kuchyni a ja si to nevšimnem?"
"Oh." Greg sa jemne začervenal. "Hovoril som Gilovi že som tam niekho počul."
Nick sa zasmial. "Tak a teraz vyjdi s farbou von, čo ťi vadí? Už ťa to s Grissom nebaví?"
Greg sa zhlboka nadýchol. "Nie je to také jednoduché. Ja...ja...rozišiel som sa s ním ale...ale...ja...ja chcem ho späť." až teraz bola jeho tvár plná hanby. Som slaboch. Nepoučil so sa. Ako môžem chcieť späť muža ktorý mi tak ublížil? Ako môžem byť tak patetický?
Nick mu z rúk vzal soľničku. "To je jednoduché."
************************* Greg sa natiahol na gauč. Alan vošiel do miesnosti. "Greg?" Gregove oči bolo otvorené, no nevnímal aokolo seba nič. Vyzeral ako z inej planéty. "GREG?" "Áno?" "Plánuješ sa k nemu vrátiť?" Alan sa posadil vedľa Grega. "Nie." vyštekol Greg. "Šibe ti?" "Znovu s ním spávaš?" "Samozrejme že nie." "Klameš." "Neklamem." "Stále ho miluješ?" Greg si zahryzol do pery. "Oh, Greg," vzdychol Alan. "Nemyslíš že si sa už trápil dosť?" "Pozrimeže kto sa ozval." Greg si položil hlavu na Alanovo rameno. "Nemaj strach. Je to iba jeden víkend. Budem sa mu snažiť vyhýbať ako najviac to pôjde. Aj tak bude fascinovaný tými svojimi chrobakmi." Alan sa zasmial a pobozkal ho na ústa. Greg sa odtiahol. "Nerob."
Alan mykol plecom. "Bol to iba pokus." načiahol sa za ovládačom a zapol telku. ************************************
Tých pár hodín v lietadle bolo ako v nemom filme. Greg celý čas pozeral von oknom a Gil si čítal knihu. Odpovedali iba na letuškone otázky. Takto to pokračovalo až do vestibulu hotela.
"Ako vám môžem pomôcť?" privítal ich recepčný.
"Rezervoval som dve izby na meno Grissom."
Zamestnanec naťukal informácie do počítača. "Prepáčte pane, ale na meno Grissom som našiel objednanú iba jednu izbu."
"To musí byť nejaká chyba. Rezervoval som dve izby." Gil si prečítal meno na ceduľke. John Plain.
"Prepáčte pane."
"No, tak nám dajte inú izbu."
"Smw plní. Obyčajne..." Plain naňho ospavedlňujúco pozrel.
"V poriadku." Gil pozrel na Grega, ktorý rýchlo pozrel inam. Prečo sa také niečo muselo stať práve teraz?
"Ak vám pane, môžem poradiť, tá izba má manželskú posteľ," dychtivo pokračoval Plane. "Bude to pre dvoch ľudí dosť pohodlné."
Gil znova rýchlo pozrel na Grega.
Ale Greg uhol pohľadom. Na lícach sa mu obajvil rumenec.
Noo... "Ehm...v poriadku," súhlasil s Planom Gil. Podpísal paiere, vzal kľúče a vykročil s Gregom k výťahom.
"Nebudem v tej posteli s tebou spať." zavrčal Greg.
"Počúvaj, je to..."
"Naplánoval si to." obvinil ho a jeho oči stmavli.´
"Nie. Čo si o mne myslíš? Nidy by som..." dvere výťahu sa otvorili a oni nastúpili spolu s ostatnými ľuďmi. Ich rozhovor na chvíľu ustal. Bola to tam veľmi malé. Výťah sa zastavoval na každom poschodí a nastupovalo čoraz viac a viac ľudí. Bol plný a bolo tu dusno. Gil sa cítil zoslabnutý. Snažil sa sústrediť...na...na...ale Gregova blízkosť ho bolela. Nakoniec zastavili na desiatom poschodí. Hneď ako sa dvere otvorili, Greg vyskočil z výťahu. Gil ho rýchlo nasledoval.
V izbe hodil Greg na posteľ svoju batožinu a vypadol skôr ako Gil stihol čokoľvek povedať. Gil vzdychol a vošiel do kúpelne aby sa osviežil. Vedel že nemal šancu Gregovi niečo povedať. Daj mu čas. Víkend iba začal. O hodinu neskôr vošiel do vestibulu a obzeral sa či neuvidí nejakú známu tvár. Oznamy na nástenkách týkajúce sa rôznych prednášok ho vôbec nezaujímali. Zaujímal ho Greg. Láska k nemu dokonca prevýšila jeho lásku k hmyzu. Kde tu ho niekto pozdravil a on sa iba zdvorilo usmial. Vlastne bol tu dole len preto aby našiel Grega.
"Hej, tu Gil!"
Otočil sa a uvidel muža, ktorého teda vôbec nehľadal. Carla Morrisa, vedca zo starej školy a priateľa jeho mamy.
"Ahoj...Rád ťa vidím."
Tučný muž sa srdečne zasmial. "Klamár. Vyzeráš šokovane."
"Hlúposť, Carl. Iba som prekvapený že ťa tu vidím."
Z ničoho nič medzi nich vbehol Greg. "Daj mi kartu na otovrenie dverí." súril ho nahnevane. "Máš obidve."
"Hej, Greg. Toto je carl, môj starý priateľ." vybraz kartu z vrecka.
"Odkedy sa ma to týka." zasyčal Greg a zhrabol od neho kartu.
"Iba sekundu..." začal Gil, no Greg uz bol preč.
"Milá chlapík." Žartoval Carl a žmurkol na Gila.
"To je. Ale dnes nemá dobrú náladu."
"Dosť mi pripomína Marka." pokračoval Carl.
"Vážne? Nevšmol som si." povedal Gil celý nesvoj.
"Jasné že si si všimol." odbil ho Carl. "Tvoja mama mude šťastná že si si konečne niekoho našiel."
"OPováž sa jej o Gregovi povedať."
"Takže, je to tvoj priateľ."
"Nechcem o tom hovoriť..." Gil sa od neho odvrátil.
Carl ho zdrapil za ruku a obrátil späť. "Prepáč. Nechoď preč. Dajme si drink a porozprávajme sa."
Gil sa mu vytrhol. "Nemyslím Carl."
"Nie o tebe. Iba hovorme o....o....o starých časoch...dobre?" jemne ho postrčil a Gil sa nebránil a následoval ho. Potrebuje sa s nieky porozprávať. S niekym kto nepracuje na kriminálke. Niekto kto nevie nič o Grehovi, Sare a ani o nikom inom.
Keď sa vrátil do hotelovej izby, cítil sa oveľa lepšie. Bolo niečo po pol noci. Zapol svetlo a našiel Grega spať na gauči. Spravil čudnú grimasu a svetlo zase zhasol. Šiel do kúpelne. Keď sa vrátil, lampa vedľa gauča svietila. Greg naňho zlostne zazeral.
Gil sa vyzliekol. "Si v pohode?"
"Dočerta, nie. Nie som v pohode. Kde si bol?"
"Bol som s Carlom na poháriku." v spodkoch zaliezol do postele. "Nemyslel som že ti budem chýbať."
"Nechýbal si mi. Iba ma to...zaujíma."
To je začiatok. "Poď do postele. Je tu dosť miesta."
"Rád spávam na gauči."
"Nebuď hlúpy."
Greg vypol svetlo.
"Greg?"
Ticho.
"Nechcel som ťa dostať do takejto situácie."
"Je mi to jedno."
"Potrebujeme sa porozprávať."
"Mali sme na to dosť času," zasyčal Greg. "Teraz ma nechaj tak."
"Chcel som sa to ospravedlniť."
"Za čo? Že so mnou jednáš ako s prašivým psom? Že sa za mňa na verejnosti hanbíš? Že si si nenašiel náhradného panáka na sex?" posledné slová už kričal.
"To nie je..."
"Nie som cena útechy!"
"NIkdy som si to nemyslel. Viem že všetko je len moja chyba. Bol som zbabelec. Nemal som dosť odvahy priznať sa."
Greg hlasno potiahol nosom.
Gil vstal z postele a podišiel k nemu. "Dúfam že sa to dá ešte nejak napraviť."
"Nmôžeš to napraviť. Zlomil si mi srdce. Si ako Alan."
"V ničom nie som ako Alan." zneistel Gil. "Ja som ťa nepodviedol."
"A čo Mark?"
"Mark je mŕtvy."
Greg zťažka dýchal.
Gil sa zohol. "Greg..."
Greg ho udrel.
"Au"! Gil dostal úder rovno do pleca bez toho, aby sa na to pripravil. To že nič nespravil situáciu nijak nezlepšilo.
Greg ho udrel znova. Silnejšie. A znova.
Gil nerobil nič, myslel si že si tie údery zaslúži.
Greg ho udrel do tváre.
"Tak dosť!" zchmatol Grega za ruky. Zápasili. Gil sa dostal navrch a pritlačil Grega k zemi.
"Nechaj ma ísť!"
"V žiadnom prípade." fučal Gil. "Začal si si a teraz ponesieš následky."
"Nie." Greg sa márne snažil ujsť.
Gil mu uštedril vášnivý bozk na krk.
LNie," zaskučal Greg.
Ale Gil neprestal a pobozkal ho na pery. Bol to drsný bozk. Majetnícky a brutálny. Zlý bozk.
Greg bojoval silnejšie. Podarilo sa mu Gil udrieť pod rebrá.
"Au!" zakričal Gil a pustil ho.
"Neopovažuj sa!" penil nenávistne Greg. "Nikdy viac! Nikdy! Nikdy sa nazmeníš. čo? Myslíš si že ma umlčíš sexom? Ale to sa nestane. Už viac nie som tvoj malý chlapec. Po tom všetkom som dospel. Rozumieš?" Greg kričal z plných pľúc a oči sa mi plnili slzami.
Gil si pred neho kľakol. "Prepáč, to som nechcel. Iba som ťa chcel milovať, nechcel som ti ubížiť." povedal chrapľavo. Ani on nemal ďaleko k slzám. "Prepáč. Bolo to hlúpe."
Obaja stíchli. Vzduch bol popretkávaný zúfalstvom. Obklopovcala ich tma akoby sa prepadli do čoernej diery a už nikdy nemali uzrieť svetlo.
Gil sa pohol ako prvý. Ľahol si na posteľ a celý sa prikryl dekou. Strašne sa hanbil. Zase som to posral. Čo sa týka vzťahov, tak som naozaj len troska.
"Prečo by som ti mal znova veriť?" zašepkal ticho Greg.
"Pretože som ti povedal niečo, čo som nikdy pred tým nevyslovil."
"A to je?"
"Milujem ťa."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Danina Danina | Web | 22. října 2007 v 15:46 | Reagovat

Jé, četla jsem s otevřenou pusou jako všechny tyhle povídky...takovýho Gila si teda fakt představit nedokážu...moc hezkýý.:-)

2 Cinka Cinka | Web | 22. října 2007 v 20:24 | Reagovat

Výborně, další část. :-)) Jsem nesmírně zvědavá, jestli jim to konečně bude klapat. Je to úplně něco jiného, než na co jsem zvyklá, ale je to dobře napsaný.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama