6. časť "Hlúpa chyba"

16. října 2007 v 19:21 | Charlotte71 |  -Moje
"Nemala nepriateľov. Teda aspoň sa tak zdalo. Vždy za ňou behalo plno ľudí, najmä mužov." zložila si stará pani okuliare a odpila si z čaju. Gil ktorý sa ešte pred chvíľou prechádzal po slabo osvetlenej miestnosti, sa teraz poholne usadil do kresla a tiež si odpil z čaju. "Hmmm....výborný." povedal po pár dúškoch. Stará pani sa viditeľne potešila a hneď mala lepšiu náladu. Nebola priveľmi nadšená že za ňou prišla polícia. Nikdy ich nemala priveľmi v láske. Najmä nie od vtedy, ako jej raz niekto vybielil celý byt a polícia s tým doteraz nič nespravila. Celý čas si ho kútikom premeriavala a hovorila iba vtedy keď musela, aj to čo najstručnejšie. No postupne trochu pookriala. "Som rada že vám chutí." lišiacky sa usmiala a ešte pohodlnejšie sa usadila v kresle. "To mi pripomenulo jedného môjho kolegu. Robí vynikajúcu kávu. Jeho vlastná receptúra, aj keď mnohí si myslia že ju niekde kupuje." pousmial sa Gil a pomyslel si na Grega. Celkom zabudol prečo sem prišiel. Chcel sa od starej pani niečo dozvedieť o tom mŕtvom dievčati. Nemyslel si že sa toho dozvie veľa, no keď pani začala rozprávať, zostal celý prekvapený.
"Často mávala rôzne párty. Preto sa na ňu aj všetci sťažovali," vzdychla pani a pokračovala. " hovorilo sa o nej dokonca, že mala opletačky s drogami. Ani sa jej nečudujem. Rodičia sa o ňu nikdy priveľmi nezaujímali. Z času na čas za ňou prišli, ale to bolo asi tak všetko." povedala a odpratala prázdne šálky.
"To je váš syn?" vstal Gil prezerajúc si fotku na krbovej rímse.
Pani sa vo dverách kuchyne otočila. "Nie. To je môj manžel. Zomrel pred 50 rokmi. Zastrelili ho v armáde. Bol to vojak ako sa patrí." pousmiala sa a oči jej zvlhli.
"To mi je naozaj ľúto." povedal Gil a sklopil zrak.
"Asi by som už mal ísť, mám ešte veľa práce." povedal a zberal sa na odchod.
"Som rada že som vám mohla pomôcť." utrela si slzu ktorá jej stekala po líci a stratila sa niekde v kuchyni. Gil nečakal kým ho odprevadí a odišiel. Na chodbe sa oprel o zábradlie a zhlboka sa nadýchol. Ach to teplo. Pomyslel si a zhodil zo seba ťažkú vestu. V tom nad sebou počul nejaký buchot. Nazrel hore cez zábradlie, no nič nevidel. Vytiahol z vesty pištoľ a vestu položil na zem. Nazerajúc cez zábradlie hore, pomaly postupoval hore schodmi. Keď už bol skoro hore všimol si, že dvere bytu 71 sú pootvorené a spoza nich sa ozývajú nejaké zvuky. Tuhšie zovrel v rukách zbraň. Pomaly pootvoril dvere bytu a načúval. Zdalo sa, že dotyčný v byte niečo hľadá. Rozhodol sa využiť moment prekvapenia a rozhodol sa vtrhnúť dnu. V tom o niečo zakopol a zhodil pri tom lampu. Do čerta! V duchu zaklial, ale to mu už nepomohlo. Ticho počúval. Zvuky prestali. Nervózne kráčal k dverám napravo a modlil sa aby to vyšlo. Keď už bol celkom blízko, dvere sa prudko otvorili a on to nimi schytal rovno do tváre. Iba si stihol všimnúť, ako popri ňom prebehla postava v čiernom. Odistil zbraň a vystreili tým smerom. Vystrelil ešte raz a potom to vzdal. Nemalo to cenu. Aj tak už bol dotyčný dávno preč. Kľačiac na zemi a držiac si hlavu ktorá ho neznesiteľne bolela si nadával. Som úplný idiot. Ako som mohol správiť takú hlúpu chybu? Do čerta!!! V hlave mu hučalo, no aj tak sa pokúsil vstať. Bol prekvapený že naňho páchateľ nezaútočil keď mal možnosť. Asi to bol nejaký zelenáč. Ešte hodnú chvíľu sa opieral o stenu a keď bolesť trochu ustúpila, poobzeral sa okolo. Vošiel dverami ktoré mu ešte pred chvíľou skoro rozbili hlavu a zbadal dosť veľký neporiadok. Takže som sa nemýlil. Naozaj tu niekto niečo hľadal. A ja som ho pri tom vyrušil, takže je možné že sa sem ešte vráti. Tipoval Gil a vybral z vrecka nohavíc nohavíc mobil.
"Prosím Willowsova." ozval sa hlas na druhom konci.
Gil jej vysvetlil situáciu a požiadal ju, aby za ním prišla. Pred tým ako dorazí, sa rozhodol vrátiť pre svoju vestu. Pri vchodových dverách si však všimol niečo, čo tam pred tým nebolo. Krv. To znamená, že som toho bastarda trafil. Potešil sa Gil a ponáhľal sa pre vestu kde mal potrebné veci na odobratie vzorky.
"Ten kameň čo ste mi dali na preskúmanie je obyčajná bižutéria a nemá žiadnu cenu." Povedala Cloe a vošla do miestnosti ako veľká voda. Warick zdvihol hlavu od šiat obetí ktoré prezeral. "Takže žiadne drahé kamene?" spýtal sa.
"Zjavne nie. Možno preto sa pozabíjali. Keby mi manžel dal niečo také, tiež by som ho asi zabila." uškrnula sa a podala mu vrecko s malým kamienkom.
"Niekto je tu náročný." poznamenal so širokým úškrnom Warrick a pokračoval v práci.
"To sú šaty obetí?" prístúpila k stolu a lepšie sa prizrela.
"Správne." zamrmlal a otočil krvavé nohavice na druhú stranu.
"Toľko krvi." užasnuto pozerala na zbalené dôkazy.
V tom do miestnosti vošiel Nick. "Nazdar ľudia! Ahoj." usmial sa na Cloe a pokračoval. "Podarilo sa mi z pár vecí čo sme vzali z miesta činu sňať odtlačky." urobil krátku pauzu.
"A?" povedal netrpezlivo Warrick a oprel sa o stôl.
"A väčšina patrí obetiam. No asi dva sa s nimi nezhodujú a nemáme ich ani v databáze." spokojne dokončil Nick a hrdo ukázal Warrickovi papiere.
"Dobrá práca." zamrmlal Warrick. "No ešte musíme zistiť komu patria zvyšné odtlačky." ironicky pozrel na Nicka a potom na Cloe ktorá sa dusila smiechom.
"No myslím že ja už radšej pôjdem." povedala potláčajúc smiech, no veľmi sa jej nedarilo.
V tom sa vo dverách skoro zrazila s Gregom.
"Ahoj," pozdravil ju s úsmevom.
"Zdravím." vybuchla smiechom a pobrala sa späť do labákov.
"Mám niečo na tvári?" ustarostene sa spýtal Greg a utieral si opakom ruky ústa.
"Nie." uškrnul sa Nick, prešmykol sa popri Gregovi a odišiel.
"Tak čo pre mňa máš?" zamračene naňho pozrel Warrick a podišiel bližšie aby si prezrel papiere, čo mu Greg podával.
"Urobil som odliatky tých rán čo mali obete na hrudi a na chrbáte. Faktom je že boli dosť malé. No a tu je výsledok." podal mu papier a čakal na reakciu.
"Manikúrove nožničky?" pozrel naňho Warrick a potom znova na papier.
"Nooo hej."
"Kto pre boha mohol niekoho zabiť s manikúrovými nožničkami?"
"No vlastne," zneistel Greg. "rany po baodnutiach neboli smrtelné. Ženu najprv niekto zadusil a muž zomrel na vykrvácanie." zťazka preglgol Greg a pozrel na krvavé nohavice na stole. "Chudák. Nechcel by som dopadnúť ako on." vystrašene pozrel na Warricka ktorý sa len uškrnul.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE....Napísala Charlotte71 ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama