7. časť "Zdrvený"

16. října 2007 v 20:42 | Charlotte71 |  -By Dani
Zdrvený.
Grissom bol veľmi unavený, no ešte nechcel ísť domov. Nechcel byť sám. Namiesto toho šiel do nemocnice. Na informáciách sa spýtal ako je na tom Greg.
Sestra mu dovolila ísť za Gregom aspoň na päť minút.
Keď zistil že Greg spí, posadil sa na stličku vedľa jeho postele.
Greg v spánku zhlboka dýchal a vyzeral tak mlado a zraniteľne.
Grissom si vzdychol. Prečo som sem vlastne prišiel? Aby sa osobne presvedčil ako je na tom Greg? Alebo sa pozerať ako spí? Viac ako kedykoľvek pred tým vyzeral Greg ako školák. Jeho vlasy sú ešte strapatejšie ako inokedy, pomyslel si pobavene. Bolo by lepšie keby radšej odišiel, no bol príliš unavený na to aby sa zdvihol. Posledné dni boli vyčerpávajúce. Výbuch v labáku a Catherinina angažovanosť, upratovanie vytriedených prípadov, postoj Roberta Cavalla a ešte k tomu Sara. Chcela sa mu dostať pod kožu. Do čerta! Koľko neporiadku! Nevedel čo s ňou urobiť.Možno by jej mal povedať pravdu? Prepáč, ale nemám o teba záujem. Prečo, Grissom? Pretože som na mužov. No jasné. To by bola sranda. Mohol sa tak pozerať na Sarinu šokovanú tvár.
Greg sa pohol a potichu v spánku zastonal.
Vidieť svojho laboranta takto mu trhalo srdce. A ešte k tomu sa pre tieto jeho myšlienky cítil dosť divne. Nepozdávali sa mu. Ani trochu. Krátko po explózii, mal strach že je Greg mŕtvy. Kým sa nedozvedel viac, mal veľké obavy. Greg bol mimo nebezpečenstva. Grissom nechcel nič cítiť. Nie teraz. Po všetkých tých rokoch samoty. A čo cíti ku Gregovi? Ach Bože, môže byť ešte niekto lepší?
Zrazu sa Gregove viečka zachveli a otvoril oči. Vyzeral zmätene a najprv si ho nevšimol.
"Ahoj, to som ja Grissom."
Greg udivene zažmurkal. "Grissom! Čo tu robíš?"
"Iba som sa prišiel na teba pozrieť. Už som na odchode."
"Nie. Prosím ostaň." Gregove oči žobrali.
"Dobre, ale iba chvíľu. Potrebuejš odpočívať."
Ticho. Obaja nevedeli čo povedať. Cítili sa trápne.
"Prepáč," ozval sa konečne Greg.
"Hh, za čo sa ospravedlňuješ?"
"Za všetky tie problémy."
Gregove strašné vyhlásnie Grissoma pobavilo. "Nebuď hlúpy. Vieš že to vôbec nebola tvoja chyba."
"Áno, Catherine to povedala."
"Bála sa o teba. Celý tím sa o teba bál."
"Aj ty si sa strachoval?" Moment keď mu z úst vyletela tá otázka hneď oľutoval. Čo som si myslel? Blbý. Blbý. Blbý. Ako som mohol nečo také vôbec povedať?
Ale Grissom ho prekvapil svojim nezvyčajným humorom. "Samozrejme. Môj najlepší chemik je ranený a teraz to budem musieť trpieť s Hodgesom."
Greg sa potešene uškrnul a jeho oči žiarili. Grissom sa naňho dojato usmial a Gregove srdce začalo biť o dosť rýchlejšie. Až ho začalo pichať v hrudi. Môj ty Bože! Nebuď sentimentálny. Je to tvoj šéf! Vyhoď si ho konečne z hlavy. Nikdy sa o teba nebude zaujímať. Iba je na teba milý, lebo si v nemocnci.
Na istý čas sa zase odmlčali a snažili sa oddýchnuť si. Greg si hrýzol spodnú peru, Grissom civel na svoje ruky. Možno to boli tie strašné okolnosti, liek proti bolesti alebo Grissomova dobrá nálada, ktorá dávala Gregovi odvahu na to čo spravil. "Smiem sa ťa spýtať niečo osobné?"
"Jasné. Môžeš." Grissom mal očividne veľmi dobrú náladu.
"Strácaš sluch?"
Grissom sa nepatrne strhol a zazrel naňho.
Po chvíli za Greg zľakol toho prenikavého pohľadu a tak zahanbene privrel oči. "Prepáč. Zabudni na to. Nemal som sa ťa pýtať niečo také. Aj tak to nie je moja vec."
Grissom sa zhlboka nadýchol. "Nie, to je v poriadku. Poviem ti to. Strácam sluch."
"Prečo?"
"Je to rovnaká porucha akú mala moja mama. Je to dedičné."
"To je strašné. Mrzí ma to."
"Vďaka. Sľúb mi ale že to nikomu nepovieš. Nikto nevie...teda, aspoň si to myslím. Ako si na to prišiel?"
"Som dobrý pozorovateľ." ďalšia blbá chyba.
To Grissoma prebralo. "Takže máš ešte čas špehovať svojho šéfa? To je zaujímavé."
Greg sa začervenal a Grissom bol prekvapený. Možno Greg nebol buchnutý do Nicka. Možno bol celý ten čas ina slepý.
Aby Greg unikol ešte väčšiemu zahanbeniu, povytiahol si prikrývku a zívol.
Greg sa nad Gregovým detským trikom odviesť pozornosť iba pousmial. Nechcel ho tým voac otravovať. Nie teraz. "Mal by si si pospať a ja už pôjdem."
"Nie. Ostaň. Aspoň kým nezaspím."
"Načo?"
"Cítim sa lepšie keď si tu."
Grissomovým telom prebehol úžas. Chcel zachytiť Gregov pohľad, ale mladý muž práve zavrel oči.
Ale neprestal hovoriť. "Vďaka že si prišiel. Veľa to pre mňa znamená."
"No, to nestojí za reč. Všetci ťa prídu navštíviť. Som si tým istý."
Greg vážne odpovedal: "Možno, ale nie všetkých mám rád." po tomto smelom priznaní, zaspal.
Grissom sa mu lepšie prizrel a nakoniec zašepkal: "Och chlapče, ešte mi prinesiš toľko problémov."
Koniec siedmej časti......preložila Charlotte71
Napísala Dani





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama