9. časť "Pád do tmy"

16. října 2007 v 19:26 | Charlotte71 |  -Moje
"Nebol tu Greg?" zastala vo dverách Cate a nervózne sa pohrávala s náramkom na pravej ruke.
"Nie." otočila hlavu Cloe a potom naspäť pozrela do mikroskopu. Catherine si vzdychla a Cloe zmätene zdvihla hlavu od prístroja.
"Niečo sa deje?" spýtala sa a vyzerala ustarane. Odložila sklíčko so vzorkou, dala ju do stroja, stalčila START a vzala ďalšiu vzorku.
"Greg s Gilom tu už dávno mali byť. Obhliadka predsa netrvá až tak dlho. Volala som obom, ale nikto to neberie."
"Možno sa niekde po ceste zastavili. Veď ich poznáš nie?" upokojovala ju Cloe, no Cath si aj tak všimla ako sa jej roztriasli ruky. Catherine tušila, že Greg jej nie je ľahostajný, aj keď to nikdy nepovedala nahlas. No bolo takmer nemožné nevšimnúť si, ako sa naňho pozerala keď si myslela, že sa nikto iný nedíva. Bolo to jasné od prvého momentu, ako sa tí dvaja stretli. No teraz mala na starosti iné veci ako rozmýšľať o Cloe a Gregovi. Musela rýchlo zistiť, prečo sa tí dvaja vôbec neozývajú.
.....
Warrick odhrnul jemný záves z červených korálikov a rozhliadol sa okolo. Rukou si zotrel kvapky potu stekajúce po čele a rozhliadol sa okolo. Bolo tu prítmie a vzduch by sa dal krájať. Keď si jeho oči zvykli na menej svetla ktoré tam vládlo, poobzeral sa po neveľkej miestnosti v ktorej sa nachádzal. Nick sa prešmykol popri ňom a zapískal.
"Wow! Vitaj v dome hriechu..."
Izba bola vytapetovaná na tmavočerveno a uprostred stála veľká posteľ natretá na červeno s baldachýnom a saténovými vankúšmi. Všade naokolo horeli sviečky a vo vzduchu sa vznášala sladkastá vôňa kvetov. Nikto tu nebol, no z izby viedla von ďalšia úzka chodba.
"Je to tu ako bludisko." poznamenal sucho Warrick a zdvihol zo zeme jemné saténové prádlo.
"Žeby to niekomu náhodou spadlo?" uškrnul sa Nick a zodvihol zo zeme druhú časť.
V tom začuli nejaký hluk. Prichádzalo to z chodbičky oproti. Vlastne to nebol ani tak hluk ako tlmené vzdychy.
"Myslím že sme práve našli slečnu Dominique." usmial sa Nick a pohol sa tým smerom. Čím boli bližšie tým boli zvuky hlasnejšie. Dvere do ďalšej izby boli pootvorené. Warrick pred nimi zastal: "Las Vegaská polícia!" Jeho slová účinkovali okamžite a obaja začuli hrmot, akoby niekto spadol na zem. Warrick otvoril dvere dokorán a obom sa im naskytol komický pohľad. Polonahý muž ležiaci na zemi a mladá žena, mohla mať tak 20, ktorá sa na seba snažila v rýchlosti nahádzať tých pár vecí, čo ležalo pri posteli.
"Myslím že toto patrí vám." uškrnul sa Nick a podával jej kúsky nájdené vo vedľajšej miestnosti.
"Vďaka." zavrčala a vytrhla mu ich z rúk, "Čo tu chcete?" spýtala sa podráždene. "Nevidíte že mám prácu?" povedala obúvajúc si červené ihličky a nahnevane na nich zagánila.
"Tá bude musieť počkať." odpovedal jej pobavene Nick.
"Máme pre vás pár otázok." doplnil ho Warrick.
"Pre mňa?" spýtala sa unepokojene, no razom akoby jej svitlo. "Určite vás zavolal Jake však? Ja...ak ide o to nájomné..ja ho zaplatím...hneď ako zoženiem nejaké peniaze..."
"Nie sme tu pre žiadne nájomné. Sme kriminalisti a nie daňoví úradníci." Warrick si podráždene poklepal po odznaku. Mladej dáme viditeľne odľahlo a posadila sa na posteľ.
V tom sa ozval nahnevaný zákazník: "Tak za toto som si nezaplatil!"
"Ja za to nemôžem. Sťažujte sa u šéfa." odpovedala mu rovnako ostro. Nick ho uprene pozoroval a tak mu nezostávalo nič iné, iba si pozbierať veci a vypadnúť odtiaľ. Obaja kriminalisti nad ním iba neveriacky pokrútili hlavou a obrátili sa späť.
"Mimochodom, ja som Dominique." široko sa usmiala a natiahla k nim ruku.
"My vieme..." zamrmlal Warrick a Dominiquina ruka klesla späť na posteľ.
"Poznáte túto ženu?" ozval sa konečne Nick a ukázal jej fotku zosnulej.
"Nie." povedala a ani okom nemihla. "Mala by som?" pozrela naňho zvedavo. Nick jej neodpovedal a ukázal jej ďalšiu fotku. "A tohto muža?" Dominiguine oči sa upreli na fotografiu. Viditeľne zbledla a odvrátila zrak. Obaja na ňu upreli spýtavý pohľad, no stále trvala na tom, že muža na fotke nepozná.
"Máte pekný náramok." všimol si Warrick a ukázal jej na ruku.
"Dostala som ho od priateľa." povedala nežne a prstami pohladila chladné kamene. V tom jej pohľad stvrdol a náramok pustila akoby bol žeravý.
"Ak je to všetko, tak ma nechajte samu." povedala a vstala.
V tom Warrick spozornel."Všimli ste si že vám na náramku niečo chýba?" povedal a založil si ruky na prsiach. Nick naňho nechápavo pozrel a potom jej pozrel na ľavú ruku. Medzi kamienkami bolo prázdne miesto.
"Ste si istá že ste toho muža nepoznali? Presne taký kameň sme totiž našli na mieste činu." usmial sa Nick a naznačil, aby si zase sadla. Vzdychla a klesla späť na posteľ.
.....
Greg sa dusil a nevedel čo má robiť. Toto ho predsa ešte niekto nenaučil. Vedel že práca v teréne môže byť nebezpečná, no tu už išlo o krk. Zovretie útočníka bolo strašne silné a z pištole pri hlave mu do tela prenikal nepopísateľný chlad.
"Greg! Niečo som našiel!" zakričal naňho Gil a Greg si prial aby ten hlas vôbec nepočul. Vedel že aj Gilovi hrozí veľké nebezpečenstvo, no nemal ho na to ako upozorniť.
"Greg!" počul znova. "Kde trčíš?" Zazneli tlmené kroky.
Nie! Nechoď sem Grissom! Prosím. No Gregove modlitby zostali nevyslišané. Kroky sa približovali a tým viac sa v Gregovi stupňovala panika a beznádej.
V tom sa ozvala rana a niečo ťažké spadlo na zem. Medzi dverami sa objavil ďalší maskovaný muž a naznačil tomu druhému čo držal Grega, že je vzduch čistý.
"Tak ideme kvetinka." zavrčal hlas za ním a na krku počítil jeho dych. Chcelo sa mu zvracať, no premohol sa a pomaly postupovali ku dverám.
"A žiadne hlúposti jasné?" zasyčal mu do ucha a silnejšie pritisol pištoľ. Pristúpil k nemu druhý maskovaný muž a prelepil mu ústa páskou. "Pre istotu." povedal posmešne a štipol Grega do líca. Ten naňho iba bezmocne hľadel nevediač čo má robiť. Pomaly prechádzali do ďalšej miestnosti. Trvalo im to trochu dlhšie, keďže Grega stále jeden držal pod krkom.
V kuchyni Greg zazrel na zemi nejaký fľak. Zažmurkal a pozrel sa lepšie. Fľak sa zmenil na muža ležiaceho tvárou k zemi. Nehýbal sa a nejavil žiadne známky života. To bolo pre Grega horšie akoby mu niekto bodol nôž do hrude. "Grissom! Nie!" Kričal, no cez pásku ktorú mal na ústach to bolo iba nezrozumiteľné kvílenie. Znažil sa vymaniť zo zovretia a pomôcť mu, no on bol sám a oni boli dvaja. Nemal proti nim šancu. V tom pocítil na tvári niečo teplé. Boli to slzy. Slzy strachu, zúfalstva a pocitu že zlyhal.
Takto sa to nemalo skončiť! Nie! Greg cez slzy pomaly nevidel a posledný krát sebou trhol, no márne. V tom mu tvár skrivila strašná bolesť a zatmelo sa mu pred očami. Padal hlboko do tmy nevediac, či sa z nej ešte niekedy preberie.
Napísala Charlotte71.........pokračovanie nabudúce.






 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama