9. časť "Prebudený"

16. října 2007 v 20:46 | Charlotte71 |  -By Dani
Prebudený.
"Greg, trasú sa ti ruky."
"Nie, netrasú."
Vzdor? Obrana?
Greg sa naňho pozeral. Jeho veľké hnedé oči boli plné obáv. Vyzeral ako zviera pred tým, ako skončí pod kolesami auta. Vystrašený. Bojí sa ho? Bojí sa toho že by bol potrestaný?
Grissom zavelil: "Zdvihni ruky." Mal pravdu.
Gregove ruky sa triasli. "Trasú sa odkedy..." ukázal smerom k zničenej časi labáku.
Grissom pozrel tam kde ukazoval.
Greg sa bezmocne usmial. "Neviem to zastaviť."
"Ovplyvňuje to tvoju prácu?"

"Keby som bol expert na bomby, tak možno." uškrnul sa Greg, ale stále vyzeral byť vystrašený. "Nie myslím že to mám pod kontrolou."
Grissom mal nutkanie ho objať. Vziať ho do svojho náručia a bozkami ho zbaviť obáv. Upokojiť ho. Do čerta. Nie je to profesionálne zvádzať, hovoril si, o dvtsať rokov mladšieho. Mal by som prestať, povedal si a slabo sa na Grega usmial. "Prestane to. Budem niekde tu keď ma budeš potrebovať."
Ďalší chlapčenský pohľad. "OK."
Grissom odišiel skôr, ako niečo stihol povedať. Ďalšie blbé emocionálne nápady a odhalenia. Nerád Grega videl takto. Takého smutného a vystrašeného. Vždy bol šťastný a vždy sa smial. Potreboval mať Grega pri sebe. Robilo ho to spokojnejším a šťastnejším. Klamár. Chceš aby bol od teba čo najďalej. Máš to zakázané, nechaj to tak. Gregovi by to bolo jedno. Chce ťa. Máš predsa oči. Keď si bol za ním v nemocnici zistil si predsa že mu nie si ľahostajný. Máš predsa dosť skúseností aby si si všimol tie náznaky. A teraz čo?

Po všetkom tom nezmyselnom dumaní šiel hľadať Catherine. Medzitým zazrel Hodgesa ktorý sa rozprával s ostatnými laborantmi. "Videli ste ako sa mu triasli ruky? Ako tak môže pracovať? No aj napriek tomu je stále Grissomovym miláčikom. Vždy číslo jeden v predkladaní výsledkov. Prvý z nás, ktorý bol v teréne. Prečo? Veď nie je o nič lepší ako my, no nie?"
Ostatní neodpovedali, lebo zazreli svojho šéfa.
Hodges ale nie, lebo bol Grissomovi otočený chrbtom.
"No, ak chceš byť číslom jeden, prestaň ohovárať za mojim chrbtom."
Hodges sa obzrel, ale nevyzeral zahanbene, možno sa iba spokojne usmial.
"Kde je Sanders?" spýtal sa Grissom chladne.
Bobby odpovedal: "Utiekol, lebo ho Hodges otravoval kvôli jeho trasúcim sa rukám. Povedal Gregovi že takto sa už nikdy nedostane do terénu."
Grissom zazrel na Hodgesa. "Takže ty očividne toho vieš viac ako ja alebo doktor. Je to blbosť." povedal zvyšku skupiny. "A teraz sa všetci vráťte do práce."
Hodgres ostal, plný očakávania. Zdal sa byť šťastný aj napriek toľkým výčitkám namiereným proti nemu.
Ale Grissom mu tú radosť neurobil. "Ty tiež Hodges."
Hodges odišiel a Grissom šiel von, aby pohľadal Grega. Najprv si myslel, že nebude nikde nablízku, no potom ho zbadal ako stojí za stĺpom. Grissom sa k nemu pripojil a Greg objal sám seba rukami. Možno nechcel aby videl jeho trasúce sa ruky. "Ahoj Grissom. Nehovor nič o tom že je ešte veľa práce ani nič podobné. Hneď pôjdem dnu. Iba potrebujem čerstvý vzduch."
"Nechcel som povedať nič také. Prečo počúvš Hodgesa? Vždy som ti hovoril že nemááš počúvať nikoho. Nikdy. Teda okrem mňa."
Malo to vyznieť vtipne, no Greg nemal príliš dobrú náladu. "To nie je pravda! Vždy som ťa počúval. Nikdy by som nepochyboval o tom čo si mi povedal. Teda nie zámerne." Po tomto impulzívnom výbuchu stisol Greg pery. No super! ďalšie blbé priznanie. Prestaň s tým skôr, ako všetci zistia čo sa s tebou deje.
Grissom ticho stál a skrýval ako polichotene sa cítil. "Chcel som iba povedať aby si nepočúval Hodgesa. Iba ti závidí, že si bol v teréne."

"Jasné. V tomto stave sa už nikdy nevrátim doterénu."
"Povedal som ti že to prestane a že tu budem pre teba a budeš potrebovať moju pomoc."
"Vďaka. Nikdy by som neveril, že od teba budem počuť niečo podobné."
"Čo to má znamenať? Viem že s nikým dobre nevychádzam, ale mám svoje metódy."
"Áno, samozejme. Ale nikdy si ku mne nebol taký milý. To ma........"
"Čo?"
Veľmi hanblivý pohľad. "Nič." Greg sklopil oči a pozorne si prezeral trávu, ako by tam videl niečo zvlášť zaujímavé."
Grissom si zhlboka vzdychol. Pokoj. Pokoj. Mal by sa správať ako dospelý. Jeho ďalšia stránka - nie veľmi dospelá - túžila pobozkať Grega. Nie, v žiadnom prípade. Ale nemohol odolať nutkaniu pohladiť ho po vlasoch.
Celkom prekvapivo Greg trhol hlavou.
Grissom konečne našiel hlas. "Mali by sme sa radšej vrátiť dnu."
"Áno. Oveľa lepšie." vzdychol Greg.
V labáku Grissom ešte raz zopakoval, "Prestane to, ver mi." potom stíchli.
Keď Greg osamel, nešťastne si vzdychol. Naozaj? Prestane to? Moje trasúce sa ruky, možno, ale čo s túžbou po Grissomovi? Očakávanie že urobí viac ako len pohladí moje vlasy, že ma pobozká, že ma bude milovať? Bože môj. Som tak zdrvený. Zdrvený láskou.

Koniec 9. časti....preložila Charlotte71 ♥
Napísala Dani ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dera Dera | E-mail | 16. října 2007 v 22:33 | Reagovat

u tady toho příběhu jsem se smála od začátku do konce :D a protože je 22:30 a všichni už spí musím si mačkat nos,abych nevybuchla..ještě bude Cath lesba a já umřu na záchvat smíchu :D

2 Jíťa Jíťa | 10. července 2008 v 18:45 | Reagovat

Toto je nejzajímavější GSR, co jsem četla:D GrissomSandersRomance:)))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama