19. časť "Prečo?"

7. listopadu 2007 v 15:56 |  -Moje
Tak po dlhom čase tu máme pokračovanie mojej poviedky o Gregovi, ktoré je zároveň aj posledné. Poslednú časť som dopísala a hneď vám ju sem dávam. Možno z nej budete mať rôznorodé pocity, no snažila som sa to napísať čo najlepšie....zároveň by som vám chcela poďakovať že ste ju čítali a že sa vám páčila. Nesmierne ma to všetko teší. Zároveň by ma potešili komenty a vaše názory, či už konkrétne na tento diel, alebo celú poviedku. Vopreď ďakujem všetkým....LUV YA ♥♥♥
Charlotte71 ♥
xxxxxxxxxxxx
Warrick sedel na koženej sedačke a čakal. V tom sa sklenené dvere otvorili a dnu vplávala drobná tmavovláska. Zložila si slnečné okuliare a smelo vykročila k pultu.
"Prepáčte!" vyskočil zo sedačky a zastavil ju. Prekvapene sa obrátila, no keď zbadala Warricka, prevrátila očami a otrávene vzdychla.
"Čo zase chcete?" spýtala sa.
Warrick čiahol do zadného vrecka nohavíc a vytiahol putá. Otrčil jej ich pred nos a naznačil aby sa obrátila.
"Čo...čože?!" vykríkla.
"Zatýkam vás za vraždu Alana Rodrigeza a Donny Sandlovej. Máte právo nevypovedať, čokoľvek poviete môže byť použité proti vám. Ak nemáte právnika, alebo si ho nemôžete dovoliť bude vám pridelený." Vyslovoval to pomaly a zrozumiteľne a doslova sa v tom vyžíval. Konečne ju dostal. Už od začiatku tušil že nie je až taká nevinná ako sa zdá.
"Nikoho som nezabila!" vykríkla zúrivo a pozrela naňho ponad plece.
"Máme priame dôkazy že ste boli na mieste činu."
"To neznamená že som ho zabila!"
Warrick strčil ruku do vrecka vesty a vybral odtiaľ manikúrové nožničky zabalené v igelite."
A tieto nožnice sa medzi vaše veci dostali len tak?"
"Nedovolila som vám hrabať sa v mojich veciach!"
"Vaše dovolenie nepotrebujem. Stačí, keď mi to povolí sudca." Uškrnul sa Warrick.
"Bez právnika nepoviem ani slovo!"
"Fajn, ja si počkám." Povedal a viedol ju do auta. Pri aute ho čakali dvaja policajti.
Na policajnej stanici jej Warrick podľa dôkazov interpretoval ako sa to asi stalo.
"Bol vašim stálym zákazníkom, no vy ste v tom videli čosi viac." Vytiahol na stôl malú podlhovastú vec a Dominique pobúrene vykríkla.
"Našli sme aj toto," pokračoval a ukázal na tehotenský test na stole. "Je pozitívny. Mysleli ste si že len kvôli dieťaťu sa vzdá všetkého?" neveriacky krútil hlavou Warrick. "Šli ste za ním domov že mu tú novinku oznámite, no prichytili ste ho so svojou priateľkou ktorú pred vami úspešne celý čas tajil. Stratili ste nervy. Oboch ste zabili a potom ste spanikárili snažiac sa zahladiť stopy. No my sme po vás predsa len niečo našli. Kameň z vášho náramku. A potom aj manikúrové nožnice ktoré sme otestovali a boli pozitívne na krv, ktorá patrila obetiam a na nich iba vaše odtlačky. Tiež peniaze odosielané na váš účet."
"Mýlite sa! Tak to nebolo." Vykríkla a v očiach sa jej zalesklo. "Vy poliši si vždy všetko vyložíte nesprávne." Pohŕdavo naňho pozrela.
"Miloval ma! Povedal že so mnou zostane do konca života...máte pravdu, nevedel že som tehotná...ale myslela som že bude rád. Plánovali sme veľkú rodinu. Šla som za ním a našla som ho s tou...s tou štetkou!" posledné slová už kričala. V tom sa rozvzlykala a prerušovane pokračovala. "Nechcela som ho zabiť, verte mi." Plakala.
"Neviem čo to do mňa vošlo."
Warrick pozorne počúval a neprerušoval ju.
"Prosím verte, mi!"
Neveriacky pokrútil hlavou. "Vždy sa dá nájsť lepšie riešenie ako vražda." Srdcervúco sa rozplakala a chytila sa za ešte ploché brucho.
Warrickovi jej začalo byť trochu ľúto, no hneď ho to prešlo. Kývol policajtom a tí jej nasadili putá.
"A čo bude s mojim dieťaťom?" vzlykla a pozrela naňho uplakanými očami.
"Všetko sa včas dozviete. Postarajú sa o vás." Snažil sa ju Warrick upokojiť, no jediného čoho sa dočkal, bol pľuvanec do tváre. Jej tvár nadobudla úplne iný výraz. Akoby jej spadla tá maska ktorú tak často nosila.
"Viete čo? Ten sviniar si to vlastne zaslúžil. A pokojne by som to spravila znova...a znova." zasmiala sa hystericky. "A dúfam že sa to decko ani nenarodí...bol by to rovnaký sviniar ako on. Obyčajný bastard"
Posledný krát naňho pozrela a potom ju vyviedli na chodbu.
Warrick za ňou pozeral s otvorenými ústami a šokovaný krútil hlavou. V každom prípade skoro ho svojim hereckým výkonom presvedčila.
"Tak ďalší prípad uzavretý." Zamrmlal a vzdychol.
.....
"Tak potom..." smiala sa Catherine, keď ich z rozhovoru vytrhlo zvonenie Gilovho telefónu. Bol to Nick. Gil pozorne počúval a zamračil sa. Catherine napätá čakala, lebo Gilov výraz tváre neprezrádzal nič pozitívne.
"Čo sa stalo?" vybafla na Gila keď zložil telefón a strčil ho späť do vrecka. Vstal až skoro prevrátil stoličku a chytil ju za ruku. Cath až myklo.
"Musíme ísť." Povedal iba a ťahal ju k východu kde jej pomohol obliecť kabát. Catherine sa ďalej nevypytovala, no bola zvedavá čo také sa stalo že si nestihli ani objednať. Vlastne tam sedeli dokopy ani nie 15 minút. Takto to bolo skoro vždy keď si niekam s Gilom vyšla, nikdy to neskončilo tak že by sa na konci rozlúčili bozkom na líce a každý by šiel domov. Vždy mu do toho niečo prišlo. Raz musel ísť k prípadu, a potom zasa a teraz tento záhadný telefonát. Čert aby to vzal.
V aute nastalo ticho ktoré sa neodvážil nikto prelomiť. Catherine sa bála že zase Gila svojimi neustálymi otázkami naštve a Gil neprehovoril, lebo proste nechcel.
Začalo ju to pekne štvať. Sú predsa priatelia, tak prečo tak zaryto mlčí? Už už chcela niečo povedať keď sa Gil konečne ozval. To už parkovali pred štátnou nemocnicou.
"Ide o Saru. Volal Nick že sa z ničoho nič zložila. Už nás tu čaká." Obrátil sa k nej a na čele sa mu objavili vráska. Nevedela čo má na to povedať, iba otvárala ústa ako ryba na suchu. Ponáhľali sa ku vchodu odkiaľ sa k nim hnal Nick. Nebol na tom o nič lepšie ako Gil.
"Ako jej je?" spýtala sa Catherine.
"Neviem, zatiaľ mi nikto nič nepovedal." Sklopil zrak. "Myslel som že sa zložím aj ja. Zdala sa mi akási čudná, aj som sa jej na to pýtal, ale povedala mi že je v poriadku len je trochu unavená. Mám o ňu strach." Priznal sa.
"To my všetci." Konečne prehovoril Gil a všetci traja vošli do budovy.
"Informoval si o tom aj ostatných?"pýtala sa Cath.
"Warrick mal prácu, takže príde neskôr a Grega som nezastihol, má vypnutý mobil."
"Fajn." Potriasol Grissom hlavou a v hale sa spýtal kde Sara leží.
Na poschodí hneď zastihli doktora.
"Ste rodinní príslušníci?"
"Nie, sme jej kolegovia."
"Povedzte nám, čo je s ňou? Bude opäť v poriadku?" spýtala sa Catherine.
Všetci traja dúfali že ten ustarostený výraz na doktorovej tvári je len z prepracovanosti.
"Obávam sa že pre vás nemám dobré správy." Zneistel doktor.
Ani jeden z tých troch nedýchal.
"U slečny Sidlovej sme našli vnútrolebečný tumor."
Gilovi vyschlo v ústach. "Má.....má....chcete mi povedať že má rakovinu? .....nie." Gil sa musel posadiť. Zvieralo mu v hrudi a nemohol sa poriadne nedýchnuť. Sara...nie. Prečo ona?
Catherine sa vrhla Nickovi okolo krku a rozplakala sa.
.....
Cloe sa trochu pomrvila a zívla. Sníval sa jej tak krásny sen. Gregove bozky boli ako skutočné...nechcela sa z toho sna prebrať. Už nikdy. Na zavretých viečkach cítila teplé slnečné lúče predierajúce sa pomedzi závesy. Krásny sen....pomaly otvorila oči a zažmurkala lebo bola od spánku ešte poloslepá. Keby sa tak dal vrátiť čas...ten bozk. Oči jej zo slnkom zaliateho okna skĺzli dole. Stuhla. Teplo tela nahého Grega ktorého ruky sa jej ovíjali okolo pliec boli až desivo skutočné. Spal. Teraz sa jej vybavilo všetko. Neodišla domov ako si pôvodne myslela. Vlastne ani nechcela, nemala možnosť. Dvere za nimi sa zabuchli a nemohli sa od seba odtrhnúť. Jemne si prstom prešla po dolnej pere na ktorej ešte cítila chuť Gregovych pier.
Greg všetok neporiadok šmahom ruky zhodil z postele a obaja sa objímajúc hodili presne do jej stredu. Bolo to tak úžasné. Milovali sa tak ako to vždy videla vo filmoch. Vždy zasnene hľadela na tie scény pred sebou a aspoň raz si priala byť na mieste jednej z herečiek a teraz vedľa nej spal muž, ktorý splnil všetky jej tajné sny a túžby. Pozrela mu do tej anjelsky pokojnej tváre a usmiala sa. Pohladila ho po líci a nemohla sa vynadívať. V tom sa zarazila. Bolo to čo urobili vôbec správne? Veď spolu pracujú. Ako sa mu teraz pozrie do očí a ako sa k nemu má správať? Grissom to určite zistí a vyhodí ju. Zamračila sa a začala si hrýzť spodnú peru. Robila to vždy keď bola nervózna, alebo nesvoja. Mala by odísť. Skôr ako sa preberie, aj tak nevie čo by mu povedala. Bola to proste chyba a obaja sa nechali strhnúť. Určite to tak bude cítiť aj on. Možno to bola preňho iba zábava na jednu noc.
Pomaly sa vymanila z jeho objatia a skĺzla z postele. Rýchlo vzala svoje veci a pomaly za sebou zavrela dvere. Tak a čo teraz? Pomyslela si a pozrela na seba do zrkadla, ktoré zdobilo celú stenu výťahu.
Prečo musí vždy urobiť nejakú hlúposť? Prečo?
Toľko otázok. Na niektoré nemáme šancu odpovedať a na niektoré ani odpoveď poznať nechceme. Sú však aj otázky ktorých nezodpovedanosť nás trápi zo všetkého najviac, tá mučivá neistota z toho čo bude. Čo bude nasledovať a ako sa k tomuto problému postavíme. Zakryjeme si rukami oči a budeme predstierať že sa nič nestalo? Každý z nás ma v živote milióny otázok. Čo by bolo keby sme niečo vo svojom živote spravili inak? Mala by Sara rakovinu keby jej Gil už dávno povedal čo k nej cíti? Stalo by sa niečo viac medzi Gregom a Cloe keby Grega nepostrelili a neuniesli? Nikto nevie. Žijeme pre prítomnosť a preto je zbytočné zaoberať sa tým čo bolo a čo už nemôžeme zmeniť.
Gil sedel v kresle a pozeral do prázdna. Nechcelo sa mu ani len pohnúť, nemal chuť jesť, piť spať ani len dýchať. Vedľa neho na nemocničnej posteli spala Sara. Ešte nič nevie. Pozrel na ňu. Toto si nezaslúži, nikto si to nezaslúži. Po líci mu stiekla zablúdená slza.
Prečo? Vložil hlavu do dlaní a snažil sa pridusiť vzlyky ktoré sa mu drali z hrdla.
.....
Greg sa pomaly preberal zo sladkého spánku. Usmial sa a obrátil sa smerom k druhej strane postele. Už sa nevedel dočkať ako jej povie dobré ráno. Okrem neho v posteli neležal nikto. Vstal a nazrel do každej izby....ticho a prázdno. Prečo? Položil si tú istú otázku ako Gil. Oprel sa čelom o stenu a vzdychol.
KONIEC.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anysssek Anysssek | Web | 7. listopadu 2007 v 19:55 | Reagovat

To je krásný, škoda, že je už konec:(

2 Danina Danina | Web | 8. listopadu 2007 v 16:06 | Reagovat

To už je fakt konec? To je škoda...je to moc krásný....ale takovej konec.

3 Charlotte71 Charlotte71 | E-mail | 8. listopadu 2007 v 17:59 | Reagovat

jj.....ja viem...ale nepovedala som ze uplny....rozmyslam este o pokracovani...=) podla zaujmu

4 svata27=svata.sanders svata27=svata.sanders | E-mail | 8. listopadu 2007 v 19:33 | Reagovat

pls pokračko prosíííííííííííím

5 teressa teressa | 20. listopadu 2007 v 15:15 | Reagovat

prosím pokračování, tohle je moc krásný nato aby to takhle skončilo....prosím, udělej pokračování

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama