Riziko povolania II.

22. prosince 2007 v 13:21 | Charlotte71 |  -Moje
Riziko povolania II.
Tak konečne je vonku ďalšie pokračovanie. Je trochu kratšie, keďže som na to nemala veľa času. To viete vianočné upratovanie a tak XD. Tak vám ho sem rýchlo dávam a dúfam že sa vám bude páčiť. Neviem ten začiatok je možno trochu prehnaný ako romány Rosamundy Pilcherovej hehe, ale už som nemala čas na prepisovanie. V komentoch sa môžete vyjadriť XD. Ďalej by som vám chcela poďakovať za všetky komenty a návštevy môjho blogu nesmierne si to vážim a teší ma keď je moja práca ocenená. Takisto by som vám chcela zapriať šťastné a veselé a šťastný nový rok. Aby bol ten budúci ešte lepší ako bol tento. Mám vás všetkých strašne rada!!! A neprejedzte sa veľmi koláčov XD
Papa vaša Charlotte 71♥ ♥ ♥
Každá jedna sekunda sa zdala ako večnosť a napätie medzi nimi sa dalo doslova krájať. Každý z nich očakával akúkoľvek reakciu zo strany toho druhého, no ani jeden nemal odvahu pozrieť tomu druhému do očí, nie to ešte prelomiť to strašné ticho a prehovoriť ako prvý. Obom sa hlavami preháňalo tisíce myšlienok, ktoré boli rovnaké a zároveň predsa tak odlišné. Vyzerali ako dve malé deti, ktoré sa pohádali kvôli hračke. Cloe sa márne pokúšala prísť na to, čo sa práve odohráva v Gregovej hlave a chladné správanie z jeho strany si vysvetľovala po svojom.
Sklamane prišla k záveru, že sa stalo presne to čo očakávala. Pre Grega to tou nocou začalo a zároveň aj skončilo. Nemala ani len potuchy že to tak nie je, bol na ňu naštvaný, to bolo zrejmé, odišla predsa bez jediného slova no tak rád by ju znova objal a povedal jej ako veľmi ju potrebuje.
Cloe v očiach pálili slzy a všetky jej pohyby boli viac menej mechanické. Greg zase nechápal ako sa môže po tom všetkom tváriť akoby sa nič nebolo stalo. Neustále ju nenápadne pozoroval, no nezbadal ani len náznak akýchkoľvek citov. Jej chladná tvár ho desila viac ako nejaký masový vrah, takáto nikdy nebola. Absolútne si ale neuvedomoval, že sa správa presne rovnako. ( ach tí chlapi XD )
Odkedy prišiel a pozoroval ju, mu nevenovala ani jediný letmý pohľad a celý čas sa tvárila akoby bola v miestnosti sama a pritom sa tak snažila zakryť iba svoj vlastný strach. Greg začínal mať toho divadla plné zuby. Stále si ho nevšímajúc vstala a vzala zo stola prázdne skúmavky do ktorých sa chystala dať materiál na otestovanie. Greg sťažka preglgol a zlostne zaťal päste. Rýchlo k nej priskočil a silno ju pritlačil k stolu, takže nemala kam ujsť. Skúmavky s rachotom popadali na zem rozbíjajúc sa na drobné črepy, no ani jeden tomu nevenoval pozornosť. Vzdialenosť medzi nimi bola minimálna a Cloe na svojom krku cítila jeho horúci dych. Pozeral jej do tých prenikavo zelených očí v ktorých sa odrážalo prekvapenie a strach. Strach? Z čoho? Myslí si že ju udriem? Urobiť to však chcela práve ona. Mala sto chutí zaryť nechty do tej dokonalej tváre a celú mu ju doškriabať. Aspoň sa nebude neustále mučiť pri pohľade na neho. Už už dvíhala ruky, keď jej ich obe zdrapil a prirazil k stolu. Brániť sa nemalo zmysel, bol oveľa silnejší ako ona. To čo sa dialo nasledovne prekvapilo aj samotného Grega.
Iba sa nad jej bezmocnosťou uškrnul a pritisol ústa k tým jej. Pustil jej ruky ktoré sa vzápätí ovinuli okolo jeho krku. Nemysleli na to že kedykoľvek tam môže niekto vtrhnúť a vyrušiť ich v nie práve najvhodnejšej chvíli. Tak náhle ako ju pobozkal sa aj odtiahol a pozrel na ňu.
"Milujem ťa od prvého momentu ako som ťa zbadal a ty sa ku mne správaš ako k nejakému prašivému psovi." zašepkal.
Toto ju úplne dostalo, takže nebola schopná slova. Namiesto toho sa opäť naklonila a pobozkala ho. Zľahka a jemne.
"To malo znamenať tiež ťa milujem?" uškrnul sa.
Usmiala sa pomaly prikývla.
"A ešte niečo." Dodala a vlepila mu facku že sa zatackal. To máš za to že si sa správal ako idiot. Uškrnula sa v duchu.
...................
Medzitým sa Grissom vrátil späť na ústredie. Na chodbe sa zrazil s Nickom.
"Nevieš kde je Warrick?" spýtal sa roztržito čistiac si okuliare a lem košele.
"Práve o tom som chcel s tebou hovoriť." Ignoroval otázku Nick a pokračoval.
"Ako to že Brown dostal single prípad? Pokús sa mi to prosím vysvetliť, lebo to nechápem." Posledné slová doslova vyštekol. Bol docela naštvaný, lebo nedávno mu samostatný prípad dať odmietol a povedal že také veci robí iba výnimočne. Tak potom čo bolo také výnimočné teraz že Warrick svoj prípad dostal a on nie?
Gil sa naňho skúmavo pozrel a nad jeho hnevom sa len pousmial.
"Pýtal som sa prvý." Povedal pokojne a nesadil si okuliare späť na nos.
Nick mal pocit že keby nebol jeho nadriadený, tak mu jednu vrazí. Zhlboka sa nadýchol a snažil sa odpovedať čo najpokojnejšie.
"Nie neviem kde je Warrick, ale aj ja by som to veľmi rád vedel." Zreničky sa mu zúžili a Grissom by prisahal že mu z nozdier šľahala horúca para ako býkovi.
"Warrickovi som ten prípad dal, z viacerých dôvodov. A jeden z nich je aj to, že to pekne preverí jeho siné nervy, ale ak chceš, môžeš si ho s ním vymeniť." Uškrnul sa, obišiel ho a odišiel preč.
Nick tam iba stál a nechápavo za ním pozeral. Asi mu už vážne preskočilo, pomyslel si.
...................
Warrick ešte stále predýchavajúc informáciu ktorú sa dozvedel od Brassa prezeral izbu "dieťaťa" starej pani. Všetko ti bolo zladene do nechutnej ružovo-bielej kombinácie a nevedel pochopiť načo bolo psovi toľko nepotrebných rárohov. V kúte stála malá postieľka s baldachýnom, hneď vedľa veľký dom pre bábiky, ktorý bol ale zariadený pre psa. Ďalej plno vyrezávaných skríň s hromadou drobného šatstva a všade sa povaľovali plyšové a gumené hračky. Nič nenasvedčovalo tomu, že ti bol niekto cudzí. Všetko bolo na svojom mieste a okrem psa nič nezmizlo.
Warrick vzal z postieľky a dverí zopár odtlačkov a vlasy, ktoré nevyzerali ako psie a po pol hodine bol s obhliadkou hotový.
Teraz si už len pripravoval čo Grissomovi povie ak ho zbadá. Takto si svoju kariéru teda nepredstavoval. Nakoniec skončí tak, že bude dávať starým ženám mačky dole zo stromov.
Vzal svoje veci a opustil miesto činu.
Keď prišiel na ústredie hneď sa vybral odovzdať odtlačky a vlasy do labáku, aby to mal čo najskôr z krku. Dal si záväzok že sa s tým nebude babrať a nájde toho psa čo najrýchlejšie.
Rozrazil dvere labáku a prekvapene zažmurkal. Na zemi boli črepy a Greg si držal pravé líce.
"Prišiel som nevhod?" uškrnul sa a pozrel na Cloe, ktorá iba stála a vystrašene naňho pozerala.
"Nie, ja len....som trochu nešikovná. Rozbila som skúmavky." Zazubila sa a zohla sa aby to upratala. Warrick pozrel na Grega ktorý nervózne prešľapoval z nohy na nohu a ešte stále mu na líci svietil odtlačok Cloinej ruky.
"Priniesol som ti nejaké veci." Pozrel opäť na Cloe a podal jej vrecká s dôkazmi.
"Vďaka." Natiahla sa za nimi a položila ich vedľa kopy ďalších dôkazov.
"Ak by to šlo rád by som tie výsledky mal čo najskôr." Začal opatrne. Vedel že Cloe nemá rada ak ju niekto naháňa, no na vlastné riziko to skúsil."
"V poriadku." Stále sa usmievala a jemu to začalo byť podozrivé. Čo sa tu do čerta deje?
No radšej to ani nechce vedieť, v prvom rade musí nájsť Gila.
"Tak ja pôjdem...musím ešte niečo prebrať s Grissomom." Prehodil a cúval ku dverám.
"Myslíš ten prípad s tým psom?" konečne prehovoril Greg a škodoradostne sa zaškeril.
"Odkiaľ to vieš?" zúžil Rick oči a pozeral na Gerga cez malé štrbinky.
"To tu už vedia asi všetci." Vyprskol Greg do smiechu.
"Myslím že by si ho mala mlátiť častejšie." Poznamenal pobavene Warrick, pozrel na Cloe a Gregovi zamrzol úsmev na tvári. Rick sa obrátil a nechal ich tam.
Pokračovanie nabudúce. CH71♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v poviedke o Gregovi?

Áno
Nie

Komentáře

1 teressa teressa | 22. prosince 2007 v 15:38 | Reagovat

Nedokážeš si ani představit jak jsem ráda, že je tu pokráčko.Je to moc krásnej vánoční dárek- tvoje povídky jsou fakt úplně skvělý. Tak krásný vánoce a nezapomeň napsat další dílek :-)

2 Cinka Cinka | Web | 22. prosince 2007 v 18:15 | Reagovat

Hurá, hurá! Já se dočkala pokračování! Lepší dárek nedostanu. :-)) Je to fakt super a brečím smíchy. Ten Warrickovo případ je naprosto dokonalej. A jak mu Nick závidí. :-D A Greg s Cloe? Paráda! Moc a moc se mi to líbí. Jen tak dál. Netrpělivě čekám na pokračování.

Přeji krásné Vánoce a šťastný Nový rok. A ať je tvůj bloček stejně úžasnej jako doteď. :-)

3 Petra Petra | E-mail | 24. prosince 2007 v 0:06 | Reagovat

mlátit, mlátit, mlátit, ať se, hošan, naučí slušně chovat:-)))) Ale bez trvalých následků, prosím:-)

4 Anysssek Anysssek | Web | 24. prosince 2007 v 23:08 | Reagovat

Úchvatný, je to bezvadný pokráčko, tak už aby bylo další:o))))

Souhlasim s CInkou, že Rickovo případ je dokonalej, být Nickem tak rozhodně nezávidim:o))) a dvojka, sou prostě sladký, ale Greg víc... :o))))))))

5 svata.sanders svata.sanders | 26. prosince 2007 v 21:42 | Reagovat

ja sem se u toho nasmala jako idiot nejlepší byla facka a slova mala by si ho mlatit častěji u toho som sa chlamala jako paka :)

6 Jasmína Jasmína | E-mail | 1. ledna 2008 v 0:02 | Reagovat

píšeš bezva povídky

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama