Riziko povolania III.

30. ledna 2008 v 15:46 | Charlotte71 |  -Moje
Tak zase som sa dokopala k tomu aby som napísala pokračovanie svojej story...takže by ste si to mali ceniť..heh ale nie...proste ma štvalo že už na mojom blogu toho tak veľa nepribúda a chcela som to napraviť...snáď sa mi to aj čiastočne podarilo a budem sa snažiť ešte viac. Ani by som si nikdy nemyslela že mať dva blogy a ešte k tomu písať naraz 6 , teraz už vlastne 7 poviedok bude také náročné. No ale asi je...ale zatiaľ to zvládam. XD
Som rada že ste aj napriek malej prestávke môjmu blogu zachovali priazeň..nesmierne si to cením...no a teraz už tá sľúbená poviedka no...prajem príjemne čítanie. ♥♥♥♥
_____________________________
Riziko Povolania III.
"Warrick?" zaklopkala mu Cloe na plece a on sa vystrašene strhol.
"Bože, nepočul som ťa, veď chodíš ako duch." Vytreštil na ňu oči a chytil si rukou miesto kde sa nachádzalo srdce.
"Prepáč, nechcela som." Usmiala sa od ucha k uchu, zjavne ho nebrala príliš vážne, a strčila mu do rúk štós papierov. Musel sa veľmi snažiť aby sa mu nerozsypali na zem.
"To sú výsledky tých vzoriek čo si mi priniesol."
"Tak rýchlo? Preboha, veď to bolo iba pred necelou hodinou!" vyprskol na ňu a pozeral raz na papiere a raz na ňu, akoby sa chcel presvedčiť, či nejde o nejaký žart.
"Mala som pocit, že to súri, tak prepáč." Zatvárila sa naoko urazene a prekrížila si ruky na prsiach. Tak najprv ju všetci naháňajú ako takého chrta a potom sa čudujú, keď majú výsledky skôr ako čakali. Tu snáď nič nefunguje ako by malo. Pomyslela si a stále pozorovala šokovaného Warricka.
"Nie, to nie. Ja len....nevedel som že si až taká rýchla. To si potom prekonala Sandersov osobný rekord." Pri Gregovom mene sa jemne začervenala. Spomenula si ako ich Warrick takmer pristihol. Ak by prišiel iba o pár sekúnd skôr, našiel by ich v tak trochu nevhodnej situácií. Dúfala že si zmenu farby jej tváre nevšimol a snažila sa tváriť akoby nič.

"Takže...aby som ti to trochu uľahčila," pokračovala: "z odkazu som vytiahla odtlačky tej starej pani a čiastočný odtlačok, ktorý v databáze nie je. Ďalej, tie blond vlasy ktoré si našiel v postieľke psa sú ľudské, konkrétne ženské. Sú farbené a dosť značne poškodené, takže snáď ti to uľahčí výber podozrivých. Tá ženská musím mať na hlave ale metlu." Zasmiala sa. Warrick sa na ňu pohoršene zamračil a tak rýchlo pokračovala vo výklade.
"A nakoniec odtlačky z postieľky tiež nepatria domácej a nemáme ich ani v databáze. Myslím že by si sa mal spýtať, či nemala služobníctvo, alebo tak." Snažila sa mu pomôcť svojimi poznatkami a žiarivo sa usmiala.
"Dobrý nápad, fajn, vďaka." Opätoval jej úsmev a prezrel si papiere ešte raz aby sa uistil, že na nič nezabudla.
Keď zdvihol hlavu, zrak mu skĺzol niekam za ňu a výraz tváre sa mu razom zmenil. Vyzeral ako by sa chystal niekoho zabiť. Vlastne ani veľmi nebola ďaleko od pravdy. Spoza rohu sa k nim blížil Grissom, zahĺbený do papierov a nevšímal si nič naokolo. Takmer narazil do Warricka ktorý mu zastúpil cestu. Pomaly naňho zaostril a okuliare mu popri tom skĺzli takmer až na koniec nosa.
"Teba som hľadal." Zvolal Rick víťazoslávne a podišiel k nemu ešte bližšie.
"Niečo sa stalo?" Gil sa tváril ako nevinné bábätko a ďalej po očku škúlil do papierov.
"Chcel som s tebou hovoriť o mojom prípade." Zasyčal a oči sa mu zlovestne zaleskli. Cloe to všetko pozorovala zo zatajeným dychom a čakala čo sa bude diať.
"Áno? Počúvam..." zložil si Gil okuliare a ruka s papiermi mu skĺzla popri tele.
"Tým, že som chcel konečne vlastný prípad som nemal na mysli hľadanie nejakého blbého čokla..." začal a jeho hlas pomaly stúpal na intenzite. "Nemienim sa pred všetkými zosmiešňovať!" zakričal až Grissom prekvapene nadskočil. Toto bude husté. Pomyslela si Cloe a radšej sa čo najrýchlejšie vyparila. Jej znalosti z podávania prvej pomoci boli dosť chabé a obávala sa že sa tí dvaja prinajlepšom pozabíjajú.
..........
Sara sklesnuto sedela na posteli svojej nemocničnej izby a pozerala von oknom. Oči ktoré sa pomaly zalievali slzami upierala na slnko, ktoré bolo už skoro celé schované za obzorom. Vždy jej západ slnka pripadal romantický, hlavne ak ho človek prežíva vo dvojici, s človekom ktorého miluje. V jej prípade to bol Gil a dúfala, že si raz podobné divadlo prírody pozrú spolu. Teraz však takmer nevnímala krásu oblohy, ktorá hrala všetkými dúhovými farbami. Mala pocit akoby to bolo posledný krát čo vidí niečo podobné.
Už od skorého rána cítila že sa niečo deje, že s ňou nie je niečo v poriadku a všetci okolo zaryto mlčali, akoby zložili sľub, že jej nepovedia ani slovo. Nedostal sa jej od nich ani náznak vysvetlenia a už vôbec nie pochopenia. Až na vizite si zavolala doktora a snažila sa z neho vypáčiť nejaké informácie. "Prečo som tu tak dlho, som v poriadku!" kričala vtedy naňho. Keby to vedela, netrvala by tak na jeho odpovedi. Keď sa dozvedela že má rakovinu, čas akoby sa pre ňu zastavil. Nemo zízala do doktorovej vážnej tváre v ktorej konečne zbadala náznak ľútosti a snažila si uložiť v hlave práve prijaté informácie. "Rakovinu? Ja? Ale ako..? Prečo...?" kládla si v duchu tieto otázky, na ktoré sa jej však zatiaľ nedostalo odpovede. Celý deň preležala pozerajúc na plafón a premýšľala o tom čo bolo, je a čo s ňou bude. Asi preto sa Grissom správal tak čudne, vedel to a nepovedal jej to. Všetka tá jeho ochota a starostlivosť bola len prejavom ľútosti. Ach áno, úbohá Sara je chorá. Pomyslela si ironicky a načiahla sa za pohárom vody. Akí sú všetci zrazu pozorní keď vidia že vám zubatá dýcha na krk. Pomyslela si a snažila sa prehltnúť nadávky čo sa jej drali na jazyk.
Neuvedomujúc si že nič z toho na čo teraz myslela nie je pravda, ju zaplavila vlna ľútosti.
"Nie, nebudem plakať." Rozhodla sa napokon a zažmurkala aby zahnala prichádzajúce slzy.
"Budem silná, tak ako doteraz a nedám na sebe nič poznať." Skonštatovala bojovne a hrdo vypäla hruď.
..........
"Čo sa deje?" spýtal sa Greg so smiechom Cloe keď videl jej výraz. Rýchlo privrela dvere a posadila sa na stoličku oproti nemu.
"Warrick sa práve chystá zabiť Grissoma." Prskla a vzápätí sa rozosmiala. Nevedela čo jej na tom prišlo také smiešne, ale nemohla si pomôcť. Hlavou jej behali najrôznejšie predstavy ich dvoch ako sa mlátia hlava nehlava. Greg to zjavne pochopil, lebo sa mu na tvári zjavil pobavený úškrn. Nahol sa k nej ponad stôl.
"A len tak medzi rečou, nechceš mi streliť ešte jednu?" Cloe sa hneď prestala smiať a vážne naňho pozrela. Normálne už oľutovala tú facku ktorú mu uštedrila a naplnila ju vlna ľútosti. "Prepáč, nechcela som. Ja len, že si ma strašne štval a musela som to zo seba proste dostať von." Snažila sa mu to vysvetliť a kajúcne naňho pozrela.
"Ak si si chcela vybiť energiu, mohla si ísť na BOX, alebo ma namiesto mlátenia rovno znásilniť." Prehodil a vyceril na ňu svoje biele zuby.
"Ty si vážne koleduješ o ďalšiu ranu, ale tentoraz budem mieriť nižšie." Povedala naoko urazene a založila si ruky na prsiach. Vzápätí sa obaja rozosmiali.
To Be Continuited CH71♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v poviedke o Gregovi?

Áno
Nie

Komentáře

1 Petra Petra | E-mail | 30. ledna 2008 v 21:10 | Reagovat

no teda, jak znásilnit Grega, to chce promyslet... :-))) a určo pokračuj, ale neubližuj prosím moc Sáře, už chudinka jednou na rakovinu umřela, že? I když, je to na tobě... a těším na další:-))

2 Jasmína Jasmína | E-mail | 30. ledna 2008 v 21:48 | Reagovat

supr, :-) ale mě by tež zajimalo jak by vypadal Warick a Gil kdyby se popraly :)

3 Cinka Cinka | Web | 31. ledna 2008 v 11:52 | Reagovat

Teda, to je bezvadný. Já chci vědět, jak dopadla rvačka mezi Warrickem a Gilem. :-)) Už jen při té představě brečím smíchy. :-D A znásilnění Grega? No bezva, sem s tím. :-))) Sáru už tolik netrap. Ale musím říct, že je to paráda. Moc se mi to líbí a netrpělivě čekám na další pokráčko. :-)

4 Anysssek Anysssek | Web | 31. ledna 2008 v 23:37 | Reagovat

souhlasim s holkama.......ve všem.......rvačka Gila a Warricka, znásilněnej Greg.....všechno sem:o))), taky se přimlouvám za Sáru.

U tebe se čekání vyplatí, každej den sem chodím a kontroluju:o), tak honem rychle napiš pokráčko, plsky

5 svata.sanders svata.sanders | E-mail | Web | 2. února 2008 v 8:48 | Reagovat

hej tož to bolo bestovné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama