Květen 2009

Cool Change

7. května 2009 v 20:36 | Charlotte71 |  -1. Séria
Tie jeho bláznivé košele :D

Coachella Suite at Ace Hotel

2. května 2009 v 23:32 | Charlotte71 |  Eric Szmanda

Riziko Povolania V.

2. května 2009 v 1:13 | Charlotte71 |  -Moje
Ešte ste nezabudli o čom to bolo však? :D
"Mám chyžnú, ktorá chodí tak dva razy do týždňa. Také milé mladé dievča, vždy si spolu s Muffym rozumeli." Povzdychla si stará dáma a zahľadela sa niekam za Warricka. Snažil sa tváriť zainteresovane, napriek tomu že to bolo nad jeho sily. Stále bol naštvaný.
"Molly Dobsonová." Dodala len tak mimochodom a uhladila si tyrkysovú sukňu.
"Vedeli by ste mi povedať kde ju nájdem?"
.....
Ani nie o pol hodiny už stál pred dverami malého jednopodlažného domu a klopal na dvere. Po pár minútach mu otvorila nízka blondína okolo dvadsiatky. Premerala si ho pohľadom a keď si všimla odznak, jemne sa zachvela.
"Môžem vám s niečím pomôcť?"
"Warrick Brown. Som z kriminálky, môžem vám položiť pár otázok?" prikývla a rukou naznačila aby šiel ďalej.
Chodba v ktorej sa ocitol nebola veľká, ale zato útulná. Tak isto vyzeral aj zvyšok domu ktorý si pohľadom stihol prezrieť. Usadili sa do obývačky, kde spod zatiahnutých žalúzii prenikalo dnu, mihotavé svetlo.
"Tak sa pýtajte." Vyzvala ho.
"Poznáte pani Wayovu?"
"Iste, chodím k nej tri krát do týždňa upratať a postarať sa o jej domáceho maznáčika." Odpovedala začudovane. "Stalo sa jej niečo?"
"Jej pes zmizol a domnievame sa že ho niekto uniesol."
Na tvári sa jej objavil náznak prekvapenia a sťažka preglgla. Sklopila zrak a potichu študovala ornamenty na koberci.
"Nepoviete mi k tomu nič?" Warrick bol už netrpezlivý. Toto sa mu často nestávalo.
Prudko naňho pozrela a zatvárila sa nanajvýš dotknuto. "Snáď si nemyslíte že som ho uniesla ja?"
"Z ničoho vás neobviňujem, len by som rád vedel či neviete o niekom kto by toho bol schopný."
Chvíľu premýšľala, no potom len záporne pokrútila hlavou. Presne ako to robia takmer všetci. Položil jej ešte pár otázok, no na všetky buď zmätene krútila hlavou, alebo nič nevedela. Neostávalo mu teda nič iné, než vstať a so slovami že ak by si na niečo spomenula nech sa ozve, sa rozlúčil.
"Toto je teda job." Zamrmlal, keď nasadal do auta a nasadil si slnečné okuliare.
.....
"Mám veľa práce." Nástojila Cloe, keď ju Greg ťahal za ruku po chodbe, smerom k skladom. "Nemôžeme sa hrabať v dôkazoch neskôr? Grissom ma vypreparuje ako jedného zo svojich chrobákov, ak sa s tým nepohnem." Fňukala, no bolo to márne.
Greg potreboval súrne pomôcť a nechápala, prečo si na to nezavolá niekoho zo svojich kolegov. Nie je predsa kompetentná k prehliadaniu uskladnených dôkazov, ak to nie je za účelom bližšieho laboratórneho skúmania.
Ťažké dvere sa za nimi zavreli a ocitli sa v chladnej a tmavej miestnosti bez okien. Zámka cvakla a Cloe sa zarazene obrátila smerom ku Gregovi.
"Čo to..." nestihla to ani vysloviť, už ju umlčal po svojom a pritisol o najbližší regál.
"To nemyslíš vážne." Vyhŕkla rozhorčene a snažila sa lapiť dych keď jej Gregova ruka vkĺzla pod tričko.
"Vyzerám že žartujem?" vzdychol a zaboril tvár do jej krku. Tlmene sa zachichotala.
"Si ten najhorší nadriadený akého poznám." Usmiala sa a snažila sa mu vyšmyknúť. Pevne ju chytil za driek a ťahal dozadu, kde bola väčšia tma. V kúte stáli poloprázdne regály s krabicami rôznych veľkostí. Nadvihol ju a vyložil na jeden kde bolo viac miesta.
"Tak, teraz si jeden z mojich dôkazov, ktorý treba poriadne preskúmať." Uškrnul sa a spolu s bielym plášťom jej vyzliekol aj tričko.

.....
Sara a Catherine už hodnú chvíľu len mlčky sedeli na lavičke v tieni stromu a hľadeli niekam pred seba. Cath premýšľala akými slovami by svoju priateľku a kolegyňu utešila. Nič jej neprichádzalo na um a tak len bezútešne sedela vedľa nej a počúvala štebot vtákov okolo nej. Sara si nič z toho nevšímala, už zabudla aké to je tešiť sa zo života. Doktori začali s intenzívnou liečbou, rakovina bola zatiaľ v počiatočnom štádiu a tak mala obrovské šance prekonať ju. Len nevedela či ma na to dosť pevnej vôle. Už teraz sa cítila nesmierne unavená a slabá. A to bola iba na začiatku.
"Je mi to ľúto..." konečne sa ozvala Catherine a stále hľadela na záhon ruží ktorý lemoval čerstvo pokosený trávnik.
Sara neodpovedala, len zaťala zuby a obrátila hlavu iným smerom, aby nebolo vidno jej slzy. Nechcela pred priateľkou plakať, ale nedokázala sa tomu ubrániť.
"Ak by si čokoľvek potrebovala..."
"Je mi fajn."
"Sara nemusíš sa hrať na silnú..."
"Je mi fajn!" zvýšila hlas a vzápätí to oľutovala. Catherine si len vzdychla a vstala.
"Zavolaj mi ak budeš mať chuť vyrozprávať sa." Povedala smutne a obrátila sa na odchod. Čakala, že ju zastaví, ale nikto sa neozval. Odišla.

To be continuited...Charlotte71