Riziko Povolania VI.

4. září 2009 v 12:33 | Charlotte71 |  -Moje
=))
"Barkerovici." Zamrmlala potichu Catherine a prezerala si fotku päťčlennej rodiny ktorú mala položenú pred sebou na stole. Výsledky testov ukázali, že telá nájdené po požiari patrili práve im. Smutne prehliadala päť veselých tvárí, z toho tri boli detské. Nikdy sa nedokázala povzniesť nad zločiny ktoré sa v tomto meste diali, no ak boli do toho zapletené aj deti, bolo to oveľa ťažšie. Ako môže niekto ublížiť tak nevinným stvoreniam? Vzdychla a odložila fotku bokom, čakala ju ďalšia práca a tento prípad ktorý jej nebol ani trochu po chuti, chcela mať čo najskôr z krku.
Ani jeden z rodičov nebol nikdy za nič trestaný, dokonca ani 19 ročný Kean. Deti v jeho veku zvyknú byť trochu problémové, no na jej prekvapenie nenašla absolútne nič čo by ju v tomto posunulo ďalej. Nevedela si predstaviť kto by chcel ublížiť rodine, ktorá bola slušná a nekonfliktná. Možno práve preto sa niekomu stala tŕňom v oku.

"Prehľadal som dom a aj okolie domu. Nič nezmizlo a nikto zo susedov si nič nevšimol. Žiadne výkriky, hluk ani čudné pohyby v dome alebo záhrade. Že sa niečo deje si uvedomili, až keď zbadali zo záhrady šľahať plamene." Objavil sa za ňou Nick a vyrušil ju tak z pochmúrnych myšlienok. Pochopiteľne.

"Pozri sa na nich." Pokrútila hlavou a ukázala smerom k fotke. Nick ju len chápavo pohladil po pleci.

"Catherine, väčšina zločinov je nepochopiteľná a nezmyselná, ale je to naša práca." Snažil sa ju trochu potešiť, usmerniť. Prikývla a pokúsila sa o úsmev.

"A čo ste našli v kôlni?" zmenila tému a sústredila sa na prácu, presne ako jej radil Nick.

"Päť tiel, tie sú teraz u patológa. Veľké množstvo benzínu porozlievaného všade naokolo, takže tipujem že nešlo len o nešťastnú náhodu. Ale čo ma zaráža, že na kôlni nebol žiadne zámok, ani nič podobné. Keby chceli mohli pokojne ujsť." Podvedome zvraštil čelo a premýšľal.

"Možno ich vrah najskôr omráčil a potom podpáli. Aby sa nebránili." Doplnila logicky Cate a opäť jej padol pohľad na fotografiu. Striaslo ju.
.....
"Zastrč si košeľu." Zachichotala sa potichu Cloe, keď spolu s Gregom kráčali späť k labákom.

"Nechceš to urobiť ty?" usmial sa a chytil ju okolo pása.

"Ehm." Greg ju v momente pustil a v momente si ju zastrčil sám. Stál pred nimi Grissom a oboch si premeriaval, nie práve milým pohľadom. Cloe si ho všimla trochu neskôr a s úsmevom pozrela smerom kam pozeral aj Greg. Postupne jej úsmev mizol a odtiahla sa na bok. Poškriabala sa na zátylku a snažila sa tváriť normálne.

"Riešite vy dvaja spolu nejaký prípad vraždy o ktorom neviem?" spýtal sa až príliš pokojne a behal pohľadom z jedného na druhého. O chvíľu budem riešiť vlastné úmrtie. Pomyslel si kyslo Greg a ľutoval že si svoj akčný výlet do skladov nenechal radšej na doma.

Obaja naraz pokrútili hlavou a previnilosť im na tvárach priam svietila. "Tak do práce." Rozhodil rukami. Obaja sa rozbehli čo najrýchlejšie preč. Zdalo sa mi to, alebo som na jeho tvári zachytil náznak úškrnu? Usmial sa Greg keď rýchlosťou svetla mieril do laboratória. Čaká ich ešte kopa práce.
.....
Warrick mieril popri sklenenej stene ku Cloe s dôkazmi v rukách a potichu si hmkal nejakú melódiu. Povedal si že ak chce v tejto práci pokračovať aj naďalej, nemal by sa nechať tak vytáčať. Bral to ako skúšku ktorú naňho zoslal Boh. Pravdepodobne ho niečím poriadne naštval. Opatrne si vrecúško prehodil do druhej ruky, aby ho svojou pravačkou nerozdrvil na prach. To by si ani trochu nepomohol. Bol u nej asi pred pol hodinou, no nikoho tam nenašiel. Teraz sa vracal a dúfal že tam bude aspoň Greg. Dúfal to v záujme ich fyzického zdravia.

Našiel tam prekvapivo oboch. Cloe stále pri mikroskope a Greg skúmal nejaké vzorky.
"Kde ste vy dvaja do čerta toľko boli?" zavrčal a podišiel k stolu. Zdvihli k nemu hlavy a prekvapene sa na seba pozreli.

"Pracovali." Prebrala vedenie Cloe a milo sa usmiala. "Moje kráľovstvo je tento labák, ale to neznamená že práca na mňa nečaká aj inde." Nahla sa ponad stôl a pohľad uprela na žltú obálku. "Pre mňa?" zasvietili jej oči a Warrick zmäkol. Na ňu sa človek nikdy nedokáže hnevať viac ako minútu. Prikývol a podal jej ho. Rozrezala jeden koniec nožíkom ktorý bol položený neďaleko a nazrela dnu. Viac menej si sama pre seba prikývla a nasadila si rukavice.

"Niečo nové?" spýtal sa slušne a popritom pozrel očkom aj na Grega.

"Ani nie, len more práce. Chýba mi terén." Vzdychol a ponaťahoval si stuhnutý krk.

"Budeš v ňom skôr ako sa nazdáš. Ešte ti to bude liezť na nervy." Zasmial sa černoch a s pozdravom sa vytratil.

Keď bol na chodbe, zazvonil mu mobil. "Brown, prosím." Zo slúchadla sa ozval trasľavý a vystrašený hlas. Prikyvoval a stisol pery. "Hneď som tam." Povedal, zložil a ponáhľal sa k výťahom. Pretrel si unavene oči a zívol, tento prípad ho začína unavovať viac ako by chcel.

To Be Continuited...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cinka Cinka | Web | 7. září 2009 v 9:37 | Reagovat

Tak jsem se přeci jen dočkala pokračování. A je to paráda. Zajímalo by mě, co ještě na Warricka čeká. :-)) No a samozřejmě jsem zvědavá na Grega a Cloe.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama