23 časť. Perfektné spojenie

30. prosince 2009 v 21:50 | Charlotte71 |  -By Dani
"Milujem ťa."

"Čože?" zalapal Greg po dychu.

"Počul si ma až priveľmi dobre," odpovedal mu Gil, z opačnej strany miestnosti.

"Neverím ti."

"Je to pravda, hlúpy chlapec."

"Nie som chlapec."

"To som povedal len tak. Viem že nie si."

"Prečo si mi to povedal teraz?" Zasyčal Greg. Gilove priznanie ho ešte viac rozzúrilo.

"Prečo?" vyštekol Gil. "Môj Bože, no prečo? Pretože viem, že je to pravda."

"To aj tak nič nezmení." odpovedal Greg trpko.

"To je v poriadku. Nepovedal som ti to preto aby si ma mal radšej. Len som chcel, aby si to vedel. To je všetko."

Greg civel na strop. Jeho skrývaný zmätok mu úplne zastrel vnímanie. "Ako zomrel?"

"Kto?"

"Ty vieš kto."

"Bola to automobilová nehoda." Naozaj? Zahŕňala tá nehoda aj fakt, že bol pod vplyvom drog? Nenabúral náhodou z jediného dôvodu? Nezabil sa náhodou preto že sme mali tú hlúpu hádku? Kvoli mne?

"Je mi to ľúto." Greg sa teraz cítil hlúpo. Bože, žiarlil som na mŕtveho muža.

"Bolo to už dávno." Neviem naisto či sa chcel zabiť. Nikdy sa to nedozviem. Je to tajomstvo, ktoré si Mark vzal so sebou naveky do hrobu. Je to jeho životná pomsta, ktorá ma nikdy nenechá zabudnúť.

"Tak čo? Nezáleží na tom že je mŕtvy. Fakt je, že ho stále miluješ." Bože, dokonca závidím mŕtvole. Aký úbohý ešte môžem byť?

"Určite som ho veľmi miloval," opravil ho Gil nežne. "Zlomilo mi to srdce keď zomrel."

Greg sa snažil zostať nahnevaný, no súcit v ňom zvíťazil.

"Ale jedného dňa to srdce začalo uzdravovať, vďaka jednej neočakávanej udalosti."

"Akej?" spýtal sa so záujmom Greg, zabúdajúc na svoj hnev.

"Čo to bolo?" usmial sa Gil úprimne. "Mladý, šialený chlapec vtrhol do môjho laboratória a obrátil môj život naruby."

Greg sa zachvel v najsladšej agónií. "To je lož."

"Nehľadal som lásku, ale tento chlapec ma tak dostal, až ma to vystrašilo na smrť."

"Nerob to." prosil slabo Greg.

"Nerobiť čo?"

"Nenúť ma, znova ťa chcieť."

"Prečo nie?"

"Viem že to nemyslíš vážne."

"Myslím. Nemôžem ťa dostať z hlavy. Nemôžem byť bez teba šťastný. Skúšal som to, ale nebolo to na nič. Chcem ťa späť, navždy."

Greg zo seba dostal zúfalý vzdych. "Gil..."

"Myslel som že som to všetko vedel, ale mýlil som sa. Marka som miloval, ale teba milujem viac, pretože máš rád rovnaké veci ako ja."

"Prosím..."

"Prosím...čo?" zašepkal Gil horlivo, pripravený spraviť prvý pohyb.

"Prosím, netlač na mňa." preglgol Greg nervózne. Nedovoľ mu priblížiť sa a dotknúť sa ťa. Nenechaj ho vyhrať tak ľahko. Prosím nie.

"Rozumiem." Gil sa stiahol a vzdychol. "Nie dnes. Dám ti čas na rozmyslenie." ďalšiu sekundu, vypol svetlo. "Poďme si trochu pospať."

V tichu ktoré nasledovalo, sa Greg snažil zaspať, ale nešlo to. Gilovo priznanie ho zasiahlo ako kus skaly. Miluje ma. Nikdy predtým to nepovedal. Chce ma. Prečo teraz nie som v jeho náručí? Milujúc sa. To je predsa to, pre čo som sem prišiel, nie? To je to čo chcem. Byť jeho. To je to čo som vždy chcel. Mať k nemu blízko. Byť s ním. Prikrývka na opačnej strane postele zašuchotala. Gregom myklo a pozrel tým smerom. Je...? Odvážil by sa...? Viem že nemôžem. Preto že som sa robil, že nemôžem. Jeho prebudenie bolo bolestné, ale zostalo nepovšimnuté. Poučím sa niekedy zo svojich chýb? Už tak dlho som trpel. Chcem tým peklom prejsť ešte raz? Tak chcem? Chcem? Oh do čerta! Chcem! Prikrčil sa na malom gauči, narobiac pri tom dosť hluku.

Gil sa nestažoval, zostal potichu.

Do čerta s tebou! Prisahal ticho Greg, stále sa obracajúc, až kým neupadol do nepokojných driemot.


*****************************************************************
Ráno si jeden druhého nevšímali, až kým neprišli do hotelového baru, až kým neboli obklopení ľuďmi. V bezpečí od toho druhého. Znova narazili na Carla Morrisa.

Greg sa pokúsil zdupkať, ale Gil ho potiahol za ruku. "Dobrí ráno, Carl."

"Dobré, Gil," privítal ho priateľ, trochu zmätený Gilovym privítaním.

"Zkrátim to: Mal si pravdu. To je Greg. Muž, ktorého milujem."

Greg sa v jeho jemnom zovretí vydesil. Naozaj to myslí vážne?

"Tvoja matka bude veľmi šťastná." odvetil Carl.

"Neopováž sa jej to povedať. Spravím to sám." zazrel naňho Gil.

"Žiadne obavy, nepoviem." kývol smerom ku Gregovi. "Navečeriate sa so mnou?"

"Samozrejme," úprimne odpovedal Gil.

"Fajn. Uvidíme sa neskôr." Spokojný sám so sebou, Carl odišiel.

"Čo povieš svojej matke?" spýtal sa nesmelo Greg.

"Že mám nového priateľa."

Greg to nekomentoval. Bol ako omráčený. Počas celého dňa bol ako v tranze. Vlastne si ani nepamätal, čo sa okolo neho dialo, ani semináre ktoré navšívili, ani ľudí s ktorými sa rozprávali. Jediná vec ktorú si určite pamätal, bola Gilova neustála prítomnosť. Jeho dych. Jeho hlas. Jeho vôňa. Večer keď sa stretli s Carlom aby sa navečerali cítil, že je viac ako len nadržaný. Pomaly prežúval svoje jedlo a zapíjal to bohatými dúškami vína. Začala sa mu točiť hlava. Cítil Gilovo koleno, ktoré sa oňho pod stolom trelo. Celý čas sa kvôli tomu vrtel ako cvičený chrobák. Túžil po súkromí ich izby. Túžil po oslobodení a túžil po Gilovi.

Gil mal narozdiel od neho bohatú večeru, veľa sa smial a nedal ani v náznakoch najavo nervozitu, alebo vzrušenie. Zjavne, mal všetko a všetkých pod kontrolou. "To stačí," prehovoril a odtiahol od Grega pohár.

"Nie som dieťa." odbil ho Greg nahnevane.

"Ja viem," zašepkal Gil pobavene. "Oh chlapče, ja viem." položil ruku na Gregovo koleno, jemne ho hladiac. Greg uhol a zhodil zo stola vidličku. Hrešiac, sa pre ňu zohol.

"Pomaly, nebuď nervózny." zamrmal zastretým hlasom Gil.

Greg sa cítil akoby to bolo po prvý krát. Cítil sa ako malý chlapec. Veď taká je predsa láska, no nie?

Carl sa tváril akoby si nič nevšimol, dokazujúc tak svoje dobré spôsoby.

Greg pokračoval v jedle a počúval Gilovu a Carlovu konverzáciu. Väčšinou sa zhovárali o chrobákoc a starých časoch. Ani jedno jediné slovo nepadlo o Markovi. Nakoniec bolo mučeniu koniec. Zaželali Carlovi dobrú noc a pobrali sa do svojej izby. Boli sami. Veľká, prázdna posteľ Grega uštipačne vítala. Gilovo vyhlásenie o láske dotváralo atmosféru a Greg len zťažka dýchal. Práve v tejto sekunde, mu začal zvoniť telefón. Skoro vyletel z kože. "Kurva." Vybral ho z vrecka a pozrel sa na display. "Prepáč, ale musím to vziať."

"Je to Nick?" zvalil sa Gil na stoličku.

"Nie. Dennis."

"Kto?"

"Dennis Epson. Brat chlapca, ktorý sa utopil."

"Aha." mierne sa zamračil. "Tak to zdivhni. Nenechaj ho čakať."

Greg prijal hovor. "Ahoj Dennis. Ako to ide?" pozorne počúval, zatiaľ čo cítil Gilov hnev. Bolo zjavné, že sa mu nepáči myšlienka že je stále v kontakte s príbuzným obete, počas vyšetrovania. S veľmi mladým, pekným a homosexuálnym príbuzným. Rýchlo zabudol na svoje myšlienky keď si vypočul, čo mal Dennis na srdci. "Oh Dennis. To je super, teším sa s tebou."

Gil sa na stoličke posunul.

"Bohužiaľ, teraz nie som vo Vegas a mám...spoločnosť."

Gil uchopil svoje okuliare a začal si ich čistiť, predstierajúc že nepočúva. Ale Greg vedel, že počul každé jedno slovo. "Bude v poriadku ak sa o tom porozprávame o pár dní?" Pri Dennisovej odpovedi sa začervenal. "Áno. Predpokladáš správne. Smola že som taký čitateľný."

Gil drhol okuliare prudšie.

"Pozdrav odo mňa Scottyho. Ahoj." Greg ukončil hovor a položil telefón na nočný stolík.

"Takže? O čo ide?" spýtal sa Gil akoby náhodou, ale jeho čistenie okuliarov ho prezradilo.

"Niečo skvelé. Dennis povedal svojim rodičom že je gay."

"Ah, dobré pre neho," povedal Gil kyslo. "Volal aby ti oznámil že je dostupný?"

"Šibe ti? Veď mal nedávno len 16!"

"Toľko ako si mal ty, keď si spal s Alanom."

"Nie som ako Alan," zasyčal Greg urazene.

Gil sa prekvapivo stiahol. "Ja viem."

Pozreli jeden druhému do očí. Asi minútu nikto nič nepovedal. Jednu, bolestivú minútu keď Greg už nemohol zniesť Gilov pohľad a rozhodol sa pohnúť. V mometne akoby ho niekto ovalil.

"Chceš si zahrať šach?" Gil si nasadil okuliare.

"Teraz?" Greg predstieral zívnutie. "Som hrozne unavený."

"Tak zvýšime stávku. Čo tak strip-šach?"

"Vtipné." Greg urobil krok smerom ku kúpeľni.

"To ma naučil Mark. Samozrejme že som vždy vyhral."

Mark! Greg sa zachmúril. "Však len žartuješ?"

"Nie, myslím to vážne." Gil vzal šachovnicu, ktorú mal v kufri. "Fascinovaný?"

"Nie."

"Bojíš sa?"

Greg odfrkol. "Je to vtip?"

"Tak ideš?"

"Prečo by som mal? Už som ťa porazil."

"Iba raz."

"Nemusím už viac nič dokazovať."

"Viem." Gil začal na plochu pokladať figúrky. "Iba aby prešiel čas. Je príliš skoro na spánok."

Greg zatriasol hlavou a premeral si ho. Spať? Naozaj myslá na spánok? Snaží sa ma zabiť?"

Gil si znova sadol. "No tak poď, CSI. Ukáž že si chlap."

"Pekný pokus."

Gil mykol ramenami a urobil prvý CSI?"

"Počkaj a uvidíš," zamrmlal chrapľavo Greg.

Gil zízal na hru, zvažujúc ďalší krok.

"Ako to vlastne funguje?"

"Za každú jednu figúrku ktorú v hre stratíš, musíš vyzliecť jednu časť odevu."

"S tým nerátaj."

Gil potiahol druhým panáčikom. "Uvidíme."

"Poznám všetky tvoje ťahy." Greg pohol ďalším koňom.

"Fakt?"

"Áno."

O hodinu neskôr bola šachovnica skoro prázdna a Greg iba v spodnom prádle. Gilova tvár bola úplne bez emócií. Mal na sebe svoje spodky a obe ponožky. "Šach mat."

Greg naňho pozrel a vstal. Pomaly, si vyzliekol posledný kus ktorý mal na sebe. "Vyhral si." povedal prosto.

"To vidím." Gil sa kochal pohľadom na Gregov vztýčený stožiar. "Dostanem aj cenu?" odložil okuliare bokom.

"Ak nejakú chceš..."

Gil si vyzliekol ponožky. "Chcem teba."

"Už si ma mal."

"Neviem sa ťa nabažiť. Nikdy nebudem mať dosť." pristúpil bližšie a jemne Grega pobozkal. "Už nechcem byť viac osamelý." Druhý bozk bol rovnako jemný ako ten prvý. "Kašlem na ostatných, sme tu len ty a ja." Tretí bozk nebol ničím odlišný. Bozk pre dieťa.

Greg sa držal na uzde vo vracaní mu nežností. Ešte nie. "Neopováž sa už druhý krát zo mňa spraviť zelenáča, lebo za to draho zaplatíš."

Gil sa zachichotal. "Už sa nemôžem dočkať akým spôsobom."

"Myslím to vážne!"

No smiech ustal. "Ja viem." Teraz vyzeral naozaj vážne.

"Dobre."

Zahrnul Gregovu tvár ďalšími bozkami.

"Pobozkaj ma naozaj," zaprotestoval Greg, ťahajúc Gila za spodky. "Vyzleč si to."

"Je môj chlapec nespokojný so spôsobom ako ho bozkávam?" zaškeril sa Gil. "Chce viac?"

"Nie som..."

Gil ho prerušil bozkom, ktorý bol konečne ten pravý. Vzal mu všetok dych a bol nežný. Greg sa vzdal. Oddal sa Gilovi každým zmyslom. Bozk mu oplatil telom aj dušou.

"Wow!" zamrmlal Gil. "To je ale bozk."

"Hovorí kto?" provokoval ho.

"Príliš rozprávaš, ale som zvyknutý." Gil doňho strčil, až nakoniec obaja skončili presne tam, kde chceli. V posteli. Držiac sa jeden druhého so zúfalou potrebou tepla a uspokojenia. Milovali sa pomaly a nežne. Nikdy predtým to nebolo také intímne. Gil sa už nedržal späť a Greg to nadšene uvítal. Ich prvé vyvrcholenie bolo viac ako uspokojujúce. Druhé, už bolo ako zázrak.

"Oh Gil..." zastonal Greg bezmocne, "oh...ty...to je príliš...nemôžem...prosím..."

"Môžeš...môj najdrahší...chlapec," odpovedal Gil, tak prerývane ako jeho láska. "Vydržíš...až kým nebudem mať pocit, že si dokonale spokojný." Jemne Grega tam dole stisol. "Rozumieš?"

"Ah...áno...oh áno...milujem..."

"...keď s tebou robím takéto veci?" ústami zišiel nižšie.

"Oh Bože...ÁNO!" Greg sa k nemu ešte viac pritisol.

"Dobrý chlapec." zamrmlal Gil s plnými ústami.

"Áno, pane..." vzdychol, na to jediné mu stačil dych.

Neskôr-oveľa neskôr-sa Greg vnoril do Gilovho náručia. "Toto je nebo."

"Nepreháňaj." doberal si ho Gil, stále ťažko vydychujúc.

"Nepreháňam," nesúhlasil. "Iba si neviem predstaviť, kde by som sa cítil takto dobre, ak nie v nebi."

"Uhm," zamrmlal Gil, pripravený zaspať. "Som príliš unavený aby som sa s tebou o tom teraz hádal."

"Dobre." Greg si položil hlavu na jeho rameno a čakal, kým zaspí. Čakal, kedy bude mať dostatok odvahy, čakal na to príliš dlho. "Tiež ťa milujem."

Gil sa k nemu prekvapene obrátil. "Myslel som, že si to dokázal za poslednú hodinu."

Greg sa cítil podvedený. "Klamár."

"Aha kto to povedal." objal ho majetnícky.

"Neviem..."

"Jasné že vieš." zašepkal mu do ucha. "Ďalší z dôvodov, prečo ťa tak veľmi milujem." Jazykom mu poláskal ucho. "Je až nepredstaviteľné ako ťa milujem."

Greg stíchol. Nemal nič, čo by mu vytkol. Kto by aj mal? Po tak srdcervúcom priznaní? Bol na tejto planéte vôbec niekto taký? Nemyslel si to.

**********************************************************
Na druhý deň ráno, leteli späť do Las Vegas. Tento krát sa počas letu rozprávali viac. Boli dokonale šťastní. Po príchode sa odviezli priamo do labáku. Tam sa rozdelili, aby sa každý postaral o svoje veci.

Gil našiel Catherine sedieť v jeho kancelárií, robila nejaké papierovačky. Vždy to takto vyzeralo keď odišiel, pretože jej pracovňa bola príliš malá.

"Rušný víkend?" zavtipkovala dobre naladená. "Vyzeráš trochu rozlietano. Stálo to za to?"

Na tvári sa mu rozlial široký úsmev. "Áno."

"Dobre. Som rada že si bol schopný si to nejak zariadiť."

"Ja tiež." vzdychol. "To bola ta ľahšia časť."

"Čo tým myslíš?"

"Teraz musím navštíviť leva v jeho brlohu skôr, ako si to rozmyslím"

"Oh?"

O pár minút neskôr, zaklopal na dvere svojho spolupracovníka. "Conrad, potrebujem s tebou hovoriť."

"Čo pre teba môžem spraviť?" Aspoň raz bol dobre naladený.

"Chcem určiť Catherine aby dohliadala na Grega a robila aj jeho hodnotenia."

"Takže? Prečo je tomu tak, Gil?"

"Greg je môj partner," priznal rýchlo.

"Fakt?" Conrad nedokázal skryť pobavenie.

Gil ostal pokojný. "Vidím že ťa to neprekvapilo."

"Prekvapiť?" vysmieval sa mu Conrad. "Iba som premýšľal nad tým, kedy konečne dostaneš odvahu a priznáš sa s tým."

Gilovi myklo perami. "Stalo sa. Ten deň nastal."

"Dobre." vzal do rúk pár papierov. "Teším sa s tebou."

"Naozaj?"

"Prečo by som nemal byť?" potriasol hlavou. "Myslíš si že ťa nenávidím?"

"Samozrejme že nie."

"Tvoj súkromný život nie je moja vec. Zaujíma ma len práca tvojho tímu." podal mu papiere. "Vyplň to."

"Ďakujem." vzal si papiera a zamieril k dverám.

"Oh, Gil?" zastavil ho Conrad choro sladkým hlasom.

"Áno?" Gil tušil že sa von nedostane tak ľahko. No tak mi nalož. Ja to znesiem.

"Už plnánujete aj svatbu?"

"Prepáč, ale nie." zachoval si vážnu tvár a ponáhľal sa von. Fuj! A to je len začiatok. Čo si na nás ešte vymyslí?


*****************************************************************

V rovnakom čase našiel Greg Nicka v garáži. "Ahoj, som späť."

"To som zistil hneď. Podľa hluku ktorý si narobil keď si sem šiel." Nick ho objal. "Ako to šlo?"

"Presne ako som čakal. No, no až na strip-šach."

"Strip...čo?"

"Gil chcel hrať strip-šach." Greg sa zasmal. Nickov výraz bol na nezaplatenie. "Viem že sa tomu dá len ťažko uveriť."

"Kto vyhral?"

Greg sa previnilo zachichotal. "Veril by si tomu že som prehral cielene len aby som sa dostal do jeho postele?"

Nick sa pridal k jeho smiechu. "Tak to by som si pozrel."

Greg sa rozosmial ešte viac. "V žiadnom prípade."

"Si šťastný?"

"Veľmi."

Nick ho potľapkal po ramene. "Vidíš, povedal som ti že to bude jednoduché."

"Jednoduché?" zaksichtil sa Greg. "Vôbec to nebolo jednoduché."

"Ale stálo to za to, nie?"

"Úplne." usmial sa.

"A ako sa vodí nášmu šéfovi?"

"Je vyčerpaný."

"Gee!"
*******************************************************************

Krátko po tom sa Gilova kancelária zaplnila ľuďmi. Všetci ktorý boli preňho, alebo Grega dôležití sa tu zišli, aby to s nimi oslávili. Catherine otvorila fľašu šampanského. Štupeľ vyletel s hlasným puknutím a naliala prvé poháre. "Gil Grissom, úplne nový človek. Teraz je všetko možné."

"Nemáš teraz pocit že veci už nikdy nebudú také ako predtým?" pridal sa aj Michael a podpichol ho.

"Bojím sa že nie," súhlasil Brass, zatiaľ čo si upíjal z nápoja. Pamätaj. Iba jeden pohár.

"Obom vám gratulujem." pripil si srdcervúco Hodges. "Konečne dospelí."

"Želám vám viac šťastia ako som mal ja." povedal Warrick, bez akejkoľvek závisti.

"Vkĺzli ste do vzťahu bez rozmýšľania," opravila ho jemne Catherine. "Oni nie."

Ako posledný dorazil doktor Robbins. "A aká je to príležitosť?"

"Greg s Grissomom sa k sebe sťahujú."

"No a?" odpovedal Robbins vecne. "Už bolo na čase."

To vyvolalo salvy smiechu.

"Zavri ústa Gil," žmurkol naňho Robbins.

"No, nebolo to až také tajomstvo." skonštatoval Brass sucho.

Gil prevrátil očami. "Je dobre vedieť, že mám tak skvelých kamarátov."

Greg štrngol svojim pohárom so šampanským. "Predstav si, že už o pár hodín si prinesiem svoju kefku a spodné prádlo."

"Nebudeš potrebovať žiadne prádlo, Greggo." doberal si ho Gil a pritiahol sa k nemu.

"Oh prosím," zafňukal Brass. "Len žiadne detaily."

Pri svojom šťastí, si ani len nevšimli dve osoby, ktoré vôbec šťastné neboli. Alan si odsunul stoličku do kúta. Ľahostajne si upíjal z pohára a tváril sa dosť nespokojne. Ale veľmi rýchlo sa spamätal, keď k nemu pristúpil Michael a začal sa s ním rozprávať. No! Druhá nie veľmi šťastná osoba, ktorá mala naozaj zlomené srdce, zmizla z miestnosti tak rýchlo, ako bolo možné. Jediný kto si to všimol bol Nick a následoval ju.

Saru našiel osamotenú v odpočívarni. "Hej."

Smutne sa naňho usmiala.

"Nechceš ísť niekam von, na drink?" Nick cítil, akoby sa mu srdce premiestnilo až niekam do žalúdka. "Iba sa priateľsky porozprávať?" Po dlhom čase naňho iba pozrela. Nick si bol istý že povie nie. Vždy to vravela.

"V poriadku." povedala rozhodne.

"Tak poďme." Nick skrýval vo svojom hlase prekvapenie. Odišli a zvyšku osadenstva na párty ani len nechýbali. Aká hanba!
**************************************************************************

Pitevňa bola prázdna. Museli nájsť nejaké miesto kde by boli aspoň na moment sami. Telám v boxoch to aj tak vadiť nebude.

"Nemôžem uveriť tomu, ako to o nás, tak dobre vzali." zveril sa Greg svojmu milencovi.

"Život je zvláštny a príliš krátky aby sme sa trápili takými vecami." Gil ho objal. "Si pripravený spraviť vietor?"

"Čo tým myslíš?"

"Stretnutie s mojou mamou."

Greg vyhŕkol, mierne hystericky. "Nemyslím že by ten vietor bol až taký silný oproti tomu, ktorý potom spraví MOJA matka."

"Chceš sa staviť?"

"S radosťou." Greg sa priblížil bližšie. "Moja matka dokonca ani len netuší, že som gay."

Gil sa čudne zaksichtil. "To je len vtip, však?"

"Nie. Nikdy som sa neodvážil jej to povedať." obdaril ho Greg nesmelým úsmevom. "Od otcovej smrti, keď som mal dvanásť. Som to jediné čo jej zostalo."

"Ty...ma raz..." zašepkal Gil, krútiac neveriacky hlavou.

"Povedal som to Papa a Mame Olafovcom."

"...zabiješ..."

Greg ho preventívne pobozkal. Miestnosť bola dokonale pokojná. O minútu neskôr, niekto otvoril dvere, ale neprestali sa bozkávať. Už na tom viac nezáležalo.

"Ah, tu ste. Všade som vás hľadal." Šerif Rory Atwater znel, že je so sebou nadmieru spokojný. "O niečom asi diskutujete, ako vidím."

Greg sa dobre naladený, obrátil jeho smerom. "Samozrejme, ale len v rámci vedy."

To Be Continuited....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 moniísek moniísek | 15. ledna 2010 v 23:00 | Reagovat

fakt pěkní celá povídka kdy bude další dílek:-)

2 Cinka Cinka | Web | 21. ledna 2010 v 19:17 | Reagovat

Tos mě dostala, že zase překládáš. :-))

3 SergiooU SergiooU | E-mail | 16. ledna 2017 v 18:53 | Reagovat

I found this page on 15th place in google's search results. You need some search engine optimization. Many webmasters think that seo is dead in 2017, but it's not true. There is sneaky method to reach google's top 5 that not many people know. Simply search for:  pandatsor's tools

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama