Listopad 2010

24. časť - Kobylky v čokoláde

14. listopadu 2010 v 16:31 | Charlotte71 |  -By Dani
Bol to jeho prvý deň v laboratóriu Las Vegas. Mladý muž sa usmial, pozerajúc na budovu stojacu pred ním. Bol to hypermoderný komplex, svetlý a lesklý, postavený zo skla a železa. Vo vnútri sa v dnešných dňoch testy DNA robili v priebehu niekoľkých minút, ale bohužiaľ, rovnako rýchlo sa v meste konali aj zločiny. Toto laboratórium malo skvelú reputáciu. Bolo číslom jeden v spojených štátoch. Tom bol očarený rovnako, ako vystrašený. Zapadne sem? Premýšľal, že neubehlo ešte veľa času odkedy zmaturoval. Mal len ročnú prax. Sklame? Nervózne prešiel hlavným vchodom. Prechod cez ochranu ho stál pár minút času, no potom smel vstúpiť dnu - do labáku. Fascinovane sa rozhliadal okolo. Mali tu naozaj fantastické zariadenie a ľudia tu boli tiež najlepší z najlepších.

"Prepáčte," zastavil staršieho muža s prešedivenými vlasmi a modrým pracovným plášťom. "Hľadám kanceláriu Grega Sandersa."

"Skutočne, krásavec?" Muž si ho prešiel uštipačným pohľadom. "Buď rád, že on nehľadá teba."

"Prepáčte?"

"To je jedno. Tadiaľ dole a potom doľava. Choď za hlukom." Vyhŕkol muž, chichotajúc sa na svojom vtipe.

"Ďakujem!" zavolal za ním zmätený Tom. "To sú ale čudní ľudia." O pár minút neskôr už opatrne klopal na dvere s nápisom Greg Sanders, vedúci, a ponoril sa do extrémne hlasnej hudby, znejúcej spoza sklených stien.

Hudba odrazu prestala. "Vstúpte," pozval ho priateľský hlas.

Tak a je to tu. Ešte raz preglgol a otvoril dvere. "Zdravím. Som nový laboratórny technik, Tom Maxwell."

"Ahoj Tom, už som ťa očakával." Nový šéf mal na svoj vek veľmy nezvyčajný vzhľad. Jeho pieskové vlasy stojace dupkom, mali na koncoch modrý melír a farebné tričko čo mal oblečené, bolo tiež niečím, na čo si bol treba najskôr zvyknúť. "Vitaj u forenzných."

"Vďaka."

"Posaď sa." Pán Sanders schytil do rúk pohár s čudne vyzerajúcimi vecami vo vnútri a ponúkol ho. "Kobylky v čokoláde?"

Tom zažmurkal. "N-nie."

"No ták, chutia super."

"Nemyslím."

Jeho nový šéf sa zasmial. "Ja tiež nie. Iba vtip na privítanie."

Tom sa hanblivo usmial a prezrel si kanceláriu. Bola zaprataná rôznymi čudnými vecami. Prasačou hlavou v pohári, rôznymi zarámovanými mincami, surfovacou doskou, potápačským výstrojom, šachovnicou a kopou cédečiek, kávovarom obklopeným balíčkami so značkou Blue Hawaiian a časopismi. Obrovskou kopou časopisov. Pokrývali každé miesto, ktoré nebolo zapratané ničím iným. Dosku stola zdobili orgiami figúrky a fotky Sandersa s oveľa starším mužom, ako jazdia na horskej dráhe a hystericky kričia.

"Váš otec vyzerá super."

"To je môj frajer." Sanders si bezmyšliekovite šupol do úst jednu kobylku a požul ju.

"Oh," začervenal sa Tom. "Prepáčte."

"Ale veď sa nič nestalo."

"Je toto chrobák?" spýtal sa Tom roztržito a ukázal prstom na jednu z origami figúrok na stole.

"Mravec," vysvetlil mu Sanders priateľsky a presunul konverzáciu na oveľa viac profesionálnu úroveň, povediac Tomovi o laboratóriu, ľuďoch ktorí tu pracujú a o postupe spracovávania dôkazov.

Tom z času na čas prikývol a bol čoraz pokojnejší. Mať šéfa ktorý jedáva kobylky, nosí modré vlasy a je gay, bolo tak nejako upokojujúce.
Dvere sa otvorili a pekný blondiak asi v Sandersovom veku nakukol dnu. "Hej Greg, potrebuješ niečo? Zaregistroval som to ticho."

"Perfektné načasovanie Riley. Toto je Tom, náš nový technik. Poukazoval by si mu to tu?"

"Jasné. Poď, Tom. Buď rád že som tu ja a nie Hodges."

"Ako prosím?" Tom tackavo vstal.

"Tak zatiaľ, Tom." Sanders znova zapol hudbu.

"Vďaka, pane!" povedal Tom, snažiac sa prekričať hudbu.

"Nie sme tu až tak formálni, Tom." Povedal mu Riley, keď kráčali dole chodbou. "Volaj ho len Greg."
                                            --------------------------------------------------------------
"To šlo dobre, nemyslíš?" Greg adresoval svoju otázku fotke na stole. "Dokonca ma nazval pane." V rytme hudby sa Greg pustil do papierovačiek. Po hodine dnu vtrhol Hodges a Greg iba o trochu stíšil hudbu.

"Krásavec tu už bol, predpokladám." Hodil očkom po sklenom pohári s kobylkami. "Vzal si z nich?"

"Prestaň byť tŕňom v zadku."

"To je ako žiadať ma, aby som prestal byť najlepším v labáku."

Greg prevrátil očami. "Nebolí to, byť tak arogantný?"

"Nie." Hodges vhupol do kresla pred Gregovým stolom. "Príde chrobáči muž sem, aby ste to šli niekam osláviť?"

"Jasné."

"Pripravený na Rock´N´Roll Greggo?"

"To sa môžeš staviť, David." Greg ukázal za sklenú stenu za Hodgesom.
Gil, stojac vonku naznačil: Black Flag v takomto postavení? Zbláznil si sa?

Ahoj zlatko, pripravený oslavovať? Ukázal mu Greg späť.
Gil vošiel do pracovne. "Laboratórium sa zdá prázdne. Kde sú všetci?"

"Niekde." Pokrčil Greg plecami. "Myslím."

"Veľmi dospelé," odpovedal Gil lakonicky. "Ahoj, David."

"Neznášam keď sa dohovárate posunkami," poznamenal David, špúliac pery. "Nerozumiem ani slovo."

"Veď o to ide, no nie?" potľapkal ho Gil po ramene. David sa srdečne zasmial. Vždy bol rád keď Grissom prišiel na návštevu, dosť mu tu chýbal.

Gil vypol hudbu. "Prepáč Greg, ale nie je mi príliš dobre. Budeme oslavovať doma, dobre?"

Greg sa zaškeril. "Bez problémov, Gris. Je dokonca omnoho lepšie oslavovať v súkromí, dávajúc mi tak príležitosť, aby som ťa prinútil kričať."

"To sa ešte uvidí, kto bude kričať." Odpovedal Gil sladko.

"Áno, pane."

"Majte zľutovanie." Zastonal Hodges, no s úsmevom na perách.
                                  ------------------------------------------------------------------------
Dvaja vedci kráčali dole chodbou, keď si Gil všimol Rileyho a Toma v jednom z laboratórií. "Vidím, že si najal nováčika."

"Sme zavalení prípadmi vrážd."

Gil prikývol. "Vyzerá dobre..."

"To áno." Váhavo súhlasil Greg.

"...a trochu mlado na to, aby mal dostatok skúseností." Posťažoval sa Gil ako zvyčajne.

"O mne si povedal to isté," spomenul si odrazu Greg.

"Ako to že...?" spýtal sa zarazene Gil.

"Počul som ťa, ako si sa vtedy zhováral s Catherine."

Gil neveriacky pokrútil hlavou. "Sledoval si ma už od úplného začiatku, nemám pravdu?"

"Takmer."
                                  ------------------------------------------------------------------------
Tom obrátil svoju pozornosť od Rileyho na dvoch mužov, kráčajúcich okolo. Spoznal staršieho muža na Sandersovej fotke. Jeho nový šéf sa veselo smial. "Je toto Gregov priateľ?" premýšľal nahlas.

Riley prikývol. "Gil Grissom, náš bývalý šéf. Teraz je na dôchodku."

"Bol Gregovým nadriadeným?"

"Áno a pokiaľ viem, tak sú do seba veľmi zamilovaní, takže nech ťa ani nenapadne niečo podniknúť."

Tom sa začervenal. "Ja nie som gay."

"Naozaj? Tak to budú dievčatá veľmi rady."
                                    ---------------------------------------------------------------------
"Aký bol tvoj prvý deň v úlohe šéfa?" spýtal sa Gil, zapínajúc si bezpečnostný pás.

"Všetko vyzerá byť v poriadku, zatiaľ žiadne katastrofy." Greg vycúval z parkoviska. "Kde si dnes bol?"

"Na cintoríne, za Warrickom."
Greg mu povzbudivo stisol ruku. "Nemôžem uveriť že už je to 15 rokov."

"To áno - ale stále mi veľmi chýba."

"Mne tiež." Vzdychol Greg. "Chýbajú mi všetci naši priatelia.
Gil zrazu schytil do rúk mobil. "To mi pripomína, že mi nic poslal správu. Môžem ti ju prečítať?"

"Jasné."

Zdravím chalani!
Ako sa máte?
Predpokladám, že oslavujete.
Gratulujem, Greg. Vždy som vedel že to dokážeš.
My sa máme dobre. Dnes sme kúpili nový dom a je perfektný. Sara je celá bez seba, že to bude teraz náš nový domov. Máme dve spálne čo je dobré, pretože Daniel rastie ako z vody a sú z toho samé problémy.
Pripomína mi teba Greg.

Gil prerušil čítanie. "Hmm? Kto je vlastne Danielov otec?"

"Radšej ja, ako ty." Vrátil mu to pobavene Greg. Tento vtip hovorili samozrejme len medzi sebou. Sarino šťastie s Nickom bolo príliš krehké na to, aby si z nich robili takéto žarty.
Gil pokračoval v čítaní.

Je nám ľúto že neprídeme, ale momentálne máme veľa práce a viete, že Sara nerada necháva prácu nedorobenú.
Dúfam, že sa skoro uvidíme.
Opatrujte sa.
Nick

"Dobré pre nich." Greg za z nich úprimne tešil.

"Áno," súhlasil Gil a odložil mobil. "Doma nájdeš kopu prianí a správ. Vytlačil som ti ich."

"Je nejaká aj od Michaela?"

"Áno, má sa dobre. Je šťastný so svojim novým priateľom."

"To je super."
Na pár minút sa ponorili do ticha, obaja stratení v spomienkach minulosti, premýšľajúc o tom, ako sa ich život odrazu zmenil a nad budúcnosťou, ktorá ich ešte len čaká.

"Nie je škoda, že sme nikdy nemali dieťa ako Daniel?" zareagoval Gil smutne. "Že sme vlastne poslední z našich rodín?"

"Niekedy, ale nie je to také zlé, ako keby som mal byť bez teba úplne." Nežne pohladil Gila po kolene. "Aspoň si môžeme robiť čo chceme a kde chceme - ako napríklad rýchlovka v aute?"

"Bohužiaľ, som dosť unavený." Vzdychol Gil. "Možno som už pre teba pristarý."

"Hlúposť. Iba...odpočívaj. Doma ti dokážem, že si mladší ako kedykoľvek predtým."

Gil sa usmial. "Hlupáčik." Už roky ubehli odvtedy, čo sa Greg prestal sťažovať že ho tak Gil volá. Prijal to ako súčasť ich prejavov nežností.
                                   ---------------------------------------------------------------------
Prišli domov, do krásne dvoj poschodového domu na predmestí Las Vegas, ktorý kúpil Gil po svojom odchode na dôchodom a ovtedy sa stal ich domovom.
Greg otvoril dvere a zažal svetlo.

"Prekvapenie!!!" Kopa ľudí schovaná za nábytkom, vyskočila von. Greg sa zatackal a uskočil dozadu, všimnúc si Catherine, Jima, Dr. Robbinsa, Rileyho, Dennisa a Davida Phillipsa. Zasmiali sa a všetci ho začali odrazu objímať.
Gil sa šťastne zasmial. "Dostali sme ťa, však?" Užíval si pohľad na to, ako bola jeho láska vyvedená z miery v takýto dôležitý deň. Toto prekvapenie plánoval už dlho, skrývajúc prípravy až do poslednej sekundy.

"Stále taký tajnostkár Gil?" doberal si ho Greg porazenecky.

"Prirodzene," súhlasil Gil. "Nebolo to také ťažké, keď si bol ako vedúci tak zavalený prácou."
Ich priatelia sa začali medzi sebou rozprávať, narobiac tak dosť hluku a začínajúc oslavovať.
Iba teraz si Greg všimol hosťa, ktorého tu vôbec nečakal. "Dr. Gerard! Vy ste tu?"

Veľmi starý muž na vozíčku, sa slabo usmial. Bolo očividné, že mu nezostalo veľa síl. "Dúfam, že ma odtiaľto nevyženieš."

"Nie, samozrejme že nie. Je to pocta, iba som prekvapený že Gil..."

"Že mi Gil odpustil?"

"Nebolo čo odpúšťať," preušil ich Gil mierne. "Robil si si svoju prácu, presne ako ja tú svoju."

Na papierovej tvári sa objavil srdečný úsmev. "Sám by som to nepovedal lepšie."

"Zjavne nie. Bol som tvoj najlepší študent, pamätáš?" Gil sa obrátil k baru. "Drinky pre všetkých!"

"Pre mňa len pomarančový džús," povedal Jim a nikto o tom neprehodil ani slovko. Odkedy ho znova prijali, snažil sa ostať abstinent.
Catherine ho pobozkala na líce. Ecklieho odchod do dôchodku a jej presun do dennej smeny upevnil ich vzťah.
Greg sa nahol ku Gilovi. "Nemyslíš si, že je zázrak že sú stále spolu?"

"V porovnaní s nami, alebo všeobecne?" zašepkal Gil späť, potláčajúc úsmev.
Greg sa zachichotal.

"Prestante klebetiť," napomenula ich milo Catherine. "Radšej zační otvárať darčeky."

"Darčeky!" Greg sa ponáhľal k stolu s krabicami a na prvej roztrhol papier aby zistil jej obsah. "Prvé vydanie The Tell-Tale Heart od Edgara Alana Poea. Wow!"
Gil prečítal kartičku pripevnenú ku krabici. "Za všetko môžu chrobáky. Vtipné, Caterine. Tvoj nápad?"

"Ako spomienka na to, ako ste s Gregom šli na tú konfereciu do San Francisca..."

"To vidím."

Greg sa zachichotal. "Robili sme to ešte oveľa skôr."

"Sklapni." Zazrel naňho Gil.

"Nikdy to nebolo kvôli hmyzu. Nick mi pomohol zameniť rezervácie v hoteli San Francisco, kvôli čomu ste mali problémy s izbami."

"Ja viem." Utrúsil Gil.

"Čo? Odkedy?"

"Už deň pred našou cestou."

"Celý čas som sa cítila vinná, že som to na teba hrala!"

"Prepáč."

"Kto ti to povedal?"

"Hodges. Počul vás s Nickom."

Greg odfrkol. "Ten chlap je tŕňom v zadku."

"No, teda pokiaľ to nie je tvoj zadok."

"GIL!"

"Iba žartujem." Gil ho zľahka objal.
Greg vzal z taniera zopár syrových jednohubiek a hravo ich vyhodil do vzduchu.

"Nebol si to ty, koho som videl s hracími kockami v prípade vraždy Havillianda?" adresoval Gerard Gregovi. Iba teraz sa mu v pamäti vynorila spomienka, ktorá bola v jeho mysli pochovaná už dlhý čas.

Gil bol v rozpakoch. "Čo máš na mysli?"

Greg sa začervenal. Kriste pane. Mám takmer 50. "Vy si to pamätáte? Po toľkých rokoch?"

Gerard sa samoľubo usmial. "Pamätám si to presne. Bolo to vtedy, keď som tak vbehol do laboratória. Bol som nahnevaný a otrávený, dychtivý po tom aby som sa dostal Gilovi do cesty. Ale bol si tam ty, hrajúc sa s dôkazmi."

"Ale prečo...prečo ste nevyužil moju chybu ako výhodu?"

"Vždy som mal Gila rád. Nechcel som sa ho dotknúť osobne, iba profesionálne. Krátko po tom som si vás s Gilom všímal viac a - no - proste mi to došlo."

"Čo ti došlo?" zahundral rozpačito Gil.

"Že pre teba znamenal viac, ako hociktorý iný chalan z labáku."
Ich priatelia len fascinovane počúvali.

"Preto som to nemohol urobiť," dokončil Gerard.

"Vďaka." Povedal Greg jednoducho.

Gil naňho zazrel. "Čo si urobil?"

"Len som si pár krát hodil kockami, to je všetko."

"To je všetko?" zaprotestoval Gil, mierne vyvedený z rovnováhy. "To si sa vtedy načisto pomiatol? Mohol si všetko zničiť!"

"Stalo sa to pred dvadsiatimi rokmi!" zasyčal Greg naspäť. "Už si zabudol že som ti pomohol vyriešiť tento konkrétny prípad vďaka tomu, že som mal toľko magazínov o Tomovi Havillandovi?"
Gerard pozrel na Gila a nadvihol obočie. "No, takže bez neho by si nemal šancu čo?"

"Priznávam že som bol vtedy hlúpy laborant. Spravil som mnoho hlúpostí," priznal úprimne Greg.

"Ako napríklad?" spýtal sa Gil, pobavený jeho postojom.

"Že som sa flákal v teréne, že som všetko naprv hovoril Sare, že som tancoval s dôkazmi na hlave..."

"To som videl." Povedal Gil.

"...že som si do nosa strkal fixky, že som ťa nechal piť moju kávu, že som ti posielal stupídne zašifrované správy, tancovanie po labáku. To všetko len preto, aby si si ma všimol."

"Vždy som si ťa všímal." Gil mu na pery vtisol sladký bozk. "A stále to robím."

Greg sa uškrnul a obrátil sa k hosťom, ktorí potichu stáli za nimi. "Hej, toto je oslava, nie? Prečo tie unudené tváre?"
Všetci vyprskli do smiechu a začali sa znovabaviť. David Phillips zapol nejakú hudbu a Greg s Gil pokračovali v otváraní krabíc, objaviac v nich kopu hlúpostí, no aj tak to bola zábava.

"Zatancuješ si?" požiadal Dennis Grega.

"Nemohol si si priviesť svojho vlasného priateľa?" Gil pohodil hlavou predstierajúc pobúrenie. "Tento je už obsadený."

"Hovorí kto?" zavtipkoval Dennis a žmurkol naňho.
Greg sa zasmial a vzal ho za ruku. "Poďme, nepočúvaj toho starého hlupáka."

"Hej!" vyprskol Gil. "Ja ti ukážem kto je tu starý...a hlúpy."

Gerard sa zachichotal. "Prosím, nezachádzajte do podrobností." Chvíľu obaja s Gilom pozorovali mladšiu generáciu, ako tancuje na niečo, čo oni volali hudba.

"Vážne robil všetky tieto veci?" spýtal sa Gerard pochybovačne.

"Oh, áno," potvrdil Gil. "To je len špička ľadovca."

"Je zázrak že sa stal vedúcim."

"To mi nemusíš pripomínať."

"Ale mal dobrého učiteľa, no nie?"

"Ja som mal dobrého učiteľa." Vrátil mu Gil kompliment. Spokojne sledoval, ako jeho láska tancuje naokolo, až kým ich nevyrušilo hlasné búšenie na dvere. Greg sa ako dobrý hostiteľ rýchlo ponáhľal otvoriť. Spoza dverí naňho vybehli Hodges s Wendy.

"Prepáč," povedala Wendy. "Nemohli sme zohnať pestúnku."

"Nemyslím že ste vy dvaja pozvaní." Zavtipkoval Greg, adresujúc to hlavne Hodgesovi.

Hodges sa obrátil k Wendy. "Hovoril som ti to."
Wendy doň len strčila. "Choď dnu."

Greg ju objal. "Ako môžeš vydržať s týmto chlapom?"

"Úprimne, ani neviem," odpovedala, prevrátiac očami.

"To vďaka mojim bozkávacím schopnostiam." Poznamenal sucho Hodges.

"Môže byť," pripustila veľkoryso.
Greg ich doviedol k baru a každému podal do ruky drink. Potom ich zaviedol k stolu, ktorý bol plný krabíc a roztrhaného papiera.
David podal Gilovi farebnú obálku. "Našiel som to pred dverami."

Gil roztrhol obálku a dnu našiel kartu s nápisom vpredu: Láska na pracovisku. Vo vnútri bola napísaná len jedna veta.

"Nakoniec bol tvoj úsudok objektívny," prečítal pobavene Gil.

"Od koho je?" zaujímal sa David.

"Tajný obdivovateľ."
                                   ---------------------------------------------------------------

Ich priatelia odišli a dom sa ponoril do ticha. Iba oni dvaja narobili dosť hluku.

"To bol jeden z najlepších dní," povedal Greg v súkromí ich spálne.

"Nič nie je dosť pre môjho lúčneho koníka."

Greg mu žiadostivo oblízal pery. "Môžem si priniesť čokoládu?"

"Mám to brať ako výzvu?"

"Možno."
Pomaly obaja robili presne tie veci, ktoré mali radi a ktoré boli za tie roky perfektné, spríjemniac si tento deň ešte viac.

"Som udivený." Zamrmlal nakoniec Gil.

"To je presne to, čo som chcel počuť za tých 25 rokov."

"Naozaj?"

"Áno, pane."
Gil na seba natiahol spodné prádlo a šiel do kúpeľne.
Greg sa zavŕtal do vankúša a načúval zvuku tečúcej vody. "Vážne som ťa udivil?"

"Stále to robíš." Gil sa vrátil späť, so šortkami, ktoré sa vpredu dosť vydúvali.

"Na starého muža to nie je zlé," zajasal Greg a strčil ruku za len šortiek. "Ale...čo...čo je toto?" Vytiahol von kúsok papiera.

"Môj darček pre teba."

Greg sa zamračil. "Čo to je?"

"Otvor to."
Greg roztrhol obálku a našiel dva lístky. Prekvapene zažmurkal. "Romatická dovolenka na Havaji."

"Dúfam, že sa ti to..."

"To sa môžeš staviť!"

THE END